Sv. Alfonz Liguori, (1726-1787): „O tých, ktorí žijú vo zvyku hriechu, svätý Augustín hovorí: „Ipsa consuetudo non sinit videre malum, quod faciunt.“ Zvyk hriechu zaslepuje hriešnikov, takže už nevidia zlo, ktoré páchajú, ani skazu, ktorú si „prinášajú na seba; preto žijú v slepote, akoby neexistoval ani Boh, ani nebo, ani peklo, ani večnosť.“ „Hriechy,“ dodáva svätec, „jakkoľvek obrovské, keď sú zvykom, sa zdajú byť [pre nich] malé alebo nie sú hriechmi vôbec.“ Ako sa potom môže duša pred nimi chrániť, keď už nie je vnímavá ich deformáčnému charakteru [alebo vlastnosti] alebo nie je vnímavá zlu, ktoré na ňu prinášajú? (…)
„Bezbožní chodia dookola,“ (Žalm xi. 9.) Upadol do temnej jamy zlých návykov; myslí len na hriech, hovorí len o hriechoch a už viac nevidí zlo hriechu.“