Predslov
Dva citáty nižšie sú mimoriadne dôležité slová pápeža sv. Pia X. (začiatok 20. storočia) a sv. Alfonza Liguoriho (18. storočie):
Pápež sv. Pius X., Acerbo Nimis (# 2), 15. apríl 1905: „A tak mal náš predchodca, Benedikt XIV., náležitú príčinu, aby napísal: ‘Vyhlasujeme, že veľké množstvo tých, čo sú odsúdení na večný trest, trpí touto večnou pohromou pre neznalosť tých tajomstiev viery, ktoré sa musia poznať a v ktoré sa musí veriť, aby bol človek započítaný medzi vyvolených.“
Sv. Alfonz Liguori (1726-1787): „Všetci odpadlíci boli zatratení, ako dôsledok ich zanedbania modlitby; keby sa modlili, nemuseli by byť stratení; a všetci svätí sa stali svätými pomocou modlitby; keby bývali zanedbali modlitbu, nestali by sa svätými. Musíme žiť v presvedční, sv. Ján Zlatoústy hovorí, že zanedbanie modlitby a strata milosti od Boha, je jedna a tá istá vec.“
Nižšie máte preložený základný/vreckový katechizmus kresťanskej doktríny, s ktorým by sa ľudia mali oboznámiť, pred tým, než urobia konvertovanie na katolícku vieru. Toto je katolícky katechizmus; preklad prevzatý z vatikankatolicky.com.
Základný katechizmus – Vreckový katechizmus
KATECHIZMUS KRESŤANSKEJ DOKTRÍNY
(Pre Anglicko a Wales)
Preložené z Penny Catechism (for England and Wales)
———————————————————————-
Viera
Kapitola I.
1. Kto ťa vytvoril? Boh ma vytvoril.
2. Prečo ťa Boh vytvoril? Boh ma vytvoril, aby som Jeho poznal, Jeho miloval o a Jemu slúžil na tomto svete a aby som sním bol navždy šťastný v budúcom.
3. Na koho obraz a podobu ťa Boh stvoril? Boh ma stvoril na Jeho vlastný obraz a podobu.
4. Je táto podoba k Bohu v tele, alebo v tvojej duši? Táto podoba k Bohu je v prvom rade v mojej duši.
5. Ako je tvoja duša podobná Bohu? Moja duša je podobná Bohu, lebo je duch a nesmrteľná.
6. Čo máš na mysli, keď sa povie, že duša je nesmrteľná? Keď poviem, že moja duša je nesmrteľná, myslím tým, že nemôže nikdy prestať existovať.
7. O ktoré sa musíš najviac starať, o tvoje telo, alebo o tvoju dušu? Musím sa starať najviac o moju dušu: lebo Kristus povedal, „Čo osoží človeku, keby aj dosiahol celý svet, ale utrpel stratu svojej duše?“ (Mat. 16:26.)
8. Čo musíš urobiť pre záchranu tvojej duše? Pre záchranu mojej duše musím uctievať Boha vo viere, nádeji a láske, to znamená, že musím veriť v Neho, musím dúfať v Neho a musím Jeho milovať z celého srdca.
Kapitola II.
9. Čo je viera? Viera je nadprirodzený dar od Boha, ktorý nám dovoľuje veriť bez váhania čokoľvek Boh zjavil.
10. Prečo musíš veriť v čokoľvek nám Boh zjavil? Musím veriť v čokoľvek Boh zjavil, lebo Boh je samotná pravda a nemôže klamať, ani byť klamaný.
11. Ako môžeš vedieť, čo Boh zjavil? Ja viem spoznať, čo Boh zjavil, skrze svedectvo, učenie a autoritu Katolíckej Cirkve.
12. Kto dal Katolíckej Cirkvi božskú autoritu učiť? Ježiš Kristus dal Katolíckej Cirkvi božskú autoritu učiť, keď povedal: „Choďte a učte všetky národy“. (Mat 28:19)
13. Aké sú hlavné veci, ktoré Boh zjavil? Hlavné veci, ktoré Boh zjavil sú obsiahnuté v Apoštolskom vyznaní viery.
14. Povedzte Apoštolské vyznanie viery.
„Verím v Boha, Otca Všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme; i v Ježiša Krista, Jeho jediného Syna, Nášho Pána; ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny; trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný; zostúpil do pekiel; tretieho dňa vstal z mŕtvych; vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha, Otca Všemohúceho; odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych. Verím v Ducha Svätého; Svätú Cirkev Katolícku, v spoločenstvo svätých; v odpustenie hriechov; vo vzkriesenie tela; a život večný. Amen.“
15. Ako je Apoštolské vyznanie viery rozdelené?
Apoštolské vyznanie viery je rozdelené do 12 častí alebo článkov.
PRVÝ ČLÁNOK VYZNANIA
16. Čo je prvý článok Vyznania? Prvý článok Vyznania je „Verím v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme.“
17. Čo je Boh? Boh je najvyšší Duch, ktorý existuje Sám od Seba, a je nekonečný vo všetkých dokonalostiach.
18. Prečo je Boh nazývaný Všemohúci? Boh je nazývaný „Všemohúci,“ lebo On môže robiť všetky veci: „S Bohom sú všetky veci možné.“(Mat 19:26)
19. Prečo je Boh nazývaný Stvoriteľ neba i zeme? Boh je nazývaný „Stvoriteľ neba i zeme,“ lebo On utvoril nebesia i zem a všetky veci z ničoho Svojim slovom.
20. Má Boh nejaký počiatok? Boh nemá počiatok; On vždy bol, On vždy je a On vždy bude.
21. Kde je Boh? Boh je všade. (Všade prítomný, no nie vo všetkom, čo On vytvoril.)
22. Pozná Boh a vidí všetky veci? Boh pozná a vidí všetky veci, i naše najtajnejšie myšlienky.
23. Má Boh nejaké telo? Boh Sám zo Seba nemá telo, On je Duch.
24. Je len jeden Boh? Existuje len jeden Boh.
25. Sú tri osoby v Bohu? Sú tri osoby v Bohu: Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý.
26. Sú tieto tri osoby traja Bohovia?
Tieto tri osoby nie sú traja Bohovia: Otec, Syn a Duch Svätý sú všetci jeden a ten istý Boh.
27. Ako je mystérium troch osôb v jednom Bohu nazývané? Mystérium troch osôb v jednom Bohu sa volá mystérium Požehnanej Trojice.
28. Čo je myslené mystériom? Mystérium − znamená pravda nad dosah chápania, ale zjavená Bohom.
29. Je nejaké prirovnanie Požehnanej Trojice v tvojej duši? Existuje taká podoba Požehnanej Trojice v mojej duši: tak akože jeden Boh je v troch osobách, tak v mojej duši sú tri sily.
30. Ktoré tri sily sú v mojej duši? Tri sily v mojej duši sú moja pamäť, moje porozumenie a moja vôľa.
DRUHÝ ČLÁNOK
31. Čo je druhým článkom Vyznania? Druhým článkom Vyznania je „a v Ježiša Krista, Jeho jediného Syna, nášho Pána.“
32. Kto je Ježiš Kristus? Ježiš Kristus je Boh Syn, spravený človekom pre nás.
33. Je Ježiš Kristus skutočne Boh? Ježiš Kristus je skutočne Boh.
34. Prečo je Ježiš Kristus skutočne Boh? Ježiš Kristus je skutočne Boh, lebo On je jednej a tej istej podstaty s Bohom Otcom.
35. Bol Ježiš Kristus vždy Bohom? Ježiš Kristus bol vždy Bohom, zrodený z Otca z celej večnosti.
36.Ktorá osoba Požehnanej Trojice je Ježiš Kristus? Ježiš Kristus je Druhá osoba Požehnanej Trojice.
37. Je Ježiš Kristus naozaj človek? Ježiš Kristus je ozajstný človek.
38. Prečo je Ježiš Kristus ozajstný človek? Ježiš Kristus je ozajstný človek, lebo On má podstatu človeka, má telo i dušu ako my.
39. Bol Ježiš Kristus vždy človek? Ježiš Kristus nebol vždy človek: Bol vytvorený človekom v čase Jeho Inkarnácie.
40. Čo máte namysli Inkarnáciou? Inkarnáciou mám na mysli, že Boh Syn zobral na Seba podstatu človeka: „Slovo sa stalo Telom“ (Ján 1:14)
41. Koľko podstát je v Ježišovi Kristovi? Sú dve podstaty v Ježišovi Kristovi, podstata Boha a podstata človeka.
42. Je iba jedna osoba v Ježišovi Kristovi? Je iba jedna osoba v Ježišovi Kristovi, tou osobou je osoba Boh Syn.
43. Prečo bol Boh Syn spravený človekom? Boh Syn bol spravený človekom, aby nás zachránil od hriechu a pekla a aby nás učil ceste do neba.
44. Čo sväté meno Ježiš znamená? Meno Ježiš znamená Spasiteľ (Mat 1:21).
45.Čo meno Kristus znamená? Meno Kristus znamená Pomazaný.
43. Kde je Ježiš Kristus? Ježiš Kristus je všade (ale nie vo všetkom) ako Boh. Ako Boh spravený človekom je On v nebi na výsostiach a v Požehnanej Sviatosti Oltárnej.
TRETÍ ČLÁNOK
47. Čo je tretí článok Vyznania? Tretí článok vyznania je „počal sa z Ducha Svätého, narodil sa z Márie Panny.“
48. Čo tento tretí článok znamená? Tretí článok znamená, že Boh Syn zobral Telo a Dušu ako naše v lone Požehnanej Panny Márie silou Ducha Svätého.
49. Mal Ježiš Kristus Otca na zemi? Ježiš Kristus nemal Otca na zemi: sv. Jozef bol len Jeho strážca alebo nevlastný otec.
50. Kde sa náš Spasiteľ narodil? Náš Spasiteľ sa narodil v maštali v Betleheme.
51. V ktorý deň sa Spasiteľ narodil? Náš Spasiteľ sa narodil na Vianočný Deň.
ŠTVRTÝ ČLÁNOK
52. Čo je štvrtý článok Vyznania? Štvrtý článok Vyznania je „trpel za vlády Poncia Piláta, bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný.“
53. Čo sú hlavné utrpenia Krista? Hlavné utrpenia Krista boli: prvé, Jeho agónia a Jeho potenie sa krvou v Záhrade; druhé, Jeho zbičovanie pri stĺpe, a korunovanie tŕním; tretie, nesenie Jeho kríža, Jeho ukrižovanie a Jeho smrť medzi dvoma zlodejmi.
54. Ako sa hlavné utrpenia nášho Pána nazývajú? Hlavné utrpenia nášho Pána sa nazývajú: Utrpenie Ježiša Krista.
55.Prečo náš Spasiteľ trpel? Náš Spasiteľ trpel, aby zaplatil za naše hriechy a kúpil pre nás večný život.
56. Prečo je Ježiš Kristus nazývaný náš Vykupiteľ? Ježiš Kristus je nazývaný náš Vykupiteľ, preto lebo Jeho drahá Krv je cena, ktorou sme vykúpení.
57. Ktorý deň náš Spasiteľ umrel? Náš Spasiteľ umrel na Veľký piatok.
58. Kde náš Spasiteľ umrel? Náš Spasiteľ umrel na Kalvárskom vrchu.
59. Prečo robíme znak kríža? Robíme znak kríža – po prvé, aby sme mali na pamäti Požehnanú Trojicu, po druhé, pripomenúť si samému sebe, že Boh Syn umrel za nás na kríži.
60. Spravením znaku kríža, ako nám je pripomínaná Požehnaná Trojica? Spravením znaku kríža, je nám pripomínaná Svätá Trojica slovami: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
61. Spravením znaku kríža, ako nám je pripomenuté, že Kristus zomrel za nás na kríži? Spravením znaku kríža je nám pripomenuté, že Kristus zomrel za nás na kríži samotnou formou kríža, ktorý na sebe robíme.
PIATY ČLÁNOK
62. Čo je piaty článok Vyznania? Piaty článok Vyznania je „Zostúpil do pekiel; tretieho dňa vstal z mŕtvych.“
63. Čo je myslené slovami: „Zostúpil do pekiel“? Slovami „zostúpil do pekiel“ je myslené, že hneď ako bol Kristus mŕtvy, Jeho požehnaná Duša zostúpila dolu do časti pekla zvané limbo.
64. Čo máte na mysli limbom? Limbom máme namysli miesto odpočinku, kde boli duše spravodlivých, ktorí boli pr. Kr., zdržané.
65. Prečo boli duše spravodlivých zdržané v limbe? Duše spravodlivých boli zdržané v limbe, pretože nemohli ísť do kráľovstva nebeského, než im ho Kristus otvoril.
66. Čo je myslené slovami „na tretí deň vstal z mŕtvych“? Slovami „na tretí deň vstal z mŕtvych“ je myslené, že potom, čo bol Kristus mŕtvy a pochovaný po dobu troch dní, On vzkriesil Jeho požehnané Telo k životu znova na tretí deň.
67. Ktorý deň Kristus znova vstal z mŕtvych? Kristus vstal znova z mŕtvych na Veľkonočnú nedeľu.
ŠIESTY ČLÁNOK
68. Čo je šiesty článok Vyznania? Šiestym článkom Vyznania je „Vystúpil na nebesia, sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho“.
69. Čo máte na mysli slovami „Vystúpil na nebesia“? Slovami „Vystúpil na nebesia“ je myslené, že náš Spasiteľ vyšiel hore s jeho Telom a Dušou do neba na Deň Nanebovstúpenia, 40 dní po jeho Zmŕtvychvstaní.
70. Čo máte namysli slovami, „sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho“? Slovami „sedí po pravici Boha Otca Všemohúceho“ nemám namysli, že Boh Otec má ruky, lebo On je duch, ale myslím tým, že Kristus ako Boh rovný Otcovi, a ako človek je na najvyššom mieste v nebi.
SIEDMY ČLÁNOK
71. Čo je siedmy článok Vyznania? Siedmy článok Vyznania je „odkiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“.
72. Kedy príde Kristus znova? Kristus príde znova z neba ku poslednému dňu súdiť celé ľudstvo.
73. Čo bude Kristus súdiť? Kristus bude súdiť naše myšlienky, slova, činy a zanedbania.
74. Čo povie Kristus skazeným? Kristus povie skazeným: „Odíďte odo Mňa, vy prekliatí, do večného ohňa, ktoré bolo pripravené pre diabla a jeho anjelov.“ (Mat 25:41).
75. Čo povie Kristus spravodlivým? Kristus povie spravodlivým „Poďte, vy požehnaný od Môjho Otca, zaujmite kráľovstvo pripravené pre vás.“ (Mat 25:34).
76. Bude každý súdený pri smrti ako i pri poslednom dni? Každý bude súdený pri smrti ako i pri poslednom dni: „A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd“ (Heb 9:27).
ÔSMY ČLÁNOK
77. Čo je ôsmym článkom Vyznania? Ôsmym článkom vyznania je „Verím v Ducha Svätého“.
78. Kto je Duch Svätý? Svätý Duch je tretia osoba Požehnanej Trojice.
79. Od koho vychádza Duch Svätý? Duch Svätý vychádza z Otca i Syna.
80. Je Duch Svätý rovný Otcu i Synu? Duch Svätý je rovný Otcu i Synu, lebo On je takisto Pán a Boh, ako sú Oni.
81. Kedy zostúpil Duch Svätý dolu na apoštolov? Duch Svätý zostúpil dolu na apoštolov počas Svätodušnej nedele vo forme rozdielnych „jazykov akoby z ohňa“ (Skutky 2:3).
82. Prečo Duch Svätý zišiel dolu na apoštolov? Duch Svätý zišiel dolu na apoštolov potvrdiť ich vieru, posvätiť ich a dovoliť im založiť Cirkev.
DEVIATY ČLÁNOK
83. Čo je deviatym článkom Vyznania? Deviatym článkom Vyznania je „Svätú Cirkev Katolícku; spoločenstvo svätých“.
85. Čo je Katolícka Cirkev? Katolícka Cirkev je spoločenstvo všetkých veriacich pod jednou hlavou.
85.Kto je hlavou Katolíckej Cirkve? Hlavou Katolíckej Cirkve je Ježiš Kristus náš Pán.
86. Má Cirkev viditeľnú hlavu na zemi? Cirkev má viditeľnú hlavu na zemi, biskupa Ríma, ktorý je vikár Krista.
87. Prečo je biskup Ríma hlavou Cirkve? Biskup Ríma je hlavou Cirkve, lebo je nasledovník sv. Petra, ktorého Kristus poveril byť hlavou Cirkve.
88. Ako viete, že Kristus poveril sv. Petra byť hlavou Cirkve? Viem, že Kristus poveril sv. Petra, byť hlavou Cirkve, pretože Kristus mu povedal: „Ty si Peter, a na tejto skale postavím Moju Cirkev, a pekelné brány ju nepremôžu. A tebe Ja dám kľúče od nebeského kráľovstva.“ (Mat 16:18,19).
89.Ako je biskup Ríma nazývaný? Biskup Ríma je nazývaný pápež, a to slovo symbolizuje otec.
90. Je pápež spirituálny otec všetkých kresťanov? Pápež je spirituálny otec všetkých kresťanov.
91. Je pápež pastierom a učiteľom všetkých kresťanov? Pápež je pastierom a učiteľom všetkých kresťanov, pretože Kristus spravil sv. Petra pastierom celého stáda, keď povedal: „Pas Moje baránky, pas Moje ovečky.“ Takisto sa modlil, že jeho „viera“ nikdy nesklame a prikázal mu „utvrdiť“ jeho bratov (Ján 21:15-17, Lukáš 22:32).
92. Je pápež neomylný? Pápež je neomylný.
93. Čo myslíte tým, že pápež je neomylný? Keď poviem, že pápež je neomylný, myslím tým, že pápež nemôže chybovať ako pastier a učiteľ všetkých kresťanov, keď on definuje doktrínu, týkajúcu sa viery a morálky, nato, aby bola držaná celou Cirkvou.
94. Má Cirkev Krista nejaké známky, podľa ktorej ju poznáme? Cirkev Krista má štyri známky, podľa ktorej ju môžeme spoznať: je jedna, je svätá, je katolícka a je apoštolská.
95. Ako je Cirkev jedna? Cirkev je jedna, pretože jej všetci členovia súhlasia v jednej viere, majú všetci tie isté obety a sviatosti a sú zjednotení pod jednou hlavou.
96. Ako je Cirkev svätá? Cirkev je svätá, lebo učí svätú doktrínu, ponúka všetkým prostriedky svätosti a je rozoznateľná žiariacou svätosťou jej tisícero deťmi.
97. Čo znamená slovo katolícky? Slovo katolícky znamená univerzálny.
98. Ako je Cirkev katolícka alebo univerzálna? Cirkev je katolícka alebo univerzálna, pretože prekonáva všetky doby, učí všetky národy a je jediná Archa Spásy pre nás všetkých.
99. Ako je Cirkev apoštolská? Cirkev je apoštolská, pretože drží doktríny a tradície apoštolov, a pretože skrze neporušené nadväzovanie jej pastorov, ona vydáva jej rády a misie od nich.
100. Môže Cirkev chybovať, keď ona učí? Cirkev nemôže chybovať v tom čo učí, čo do viery a morálky, lebo je našou neomylnou navigátorkou v oboch.
101. Ako viete, že Cirkev nemôže chybovať v tom, čo učí? Viem, že Cirkev nemôže chybovať v tom, čo učí, pretože Kristus prisľúbil, že pekelné brány nikdy nepremôžu Jeho Cirkev (Mat 16:18), že Duch Svätý ju má učiť všetkým veciam (Ján 14:16-26) a že On sám bude s ňou po všetky jej dni i do skončenia sveta (Mat 28:20).
102. Čo máte namysli spoločenstvom svätých? Spoločenstvom svätých mám namysli, že všetci členovia Cirkve v nebi, na zemi a i v očistci sú v komunikácii so sebou, sťaby jedno telo v Ježišovi Kristovi.
103. Ako sú veriaci na zemi v komunikácii so sebou? Veriaci na zemi sú v komunikácii so sebou vyznávaním tej istej viery, nasledovaním tej istej autority a pomáhaním si navzájom v ich modlitbách a dobrých činoch.
104. Ako sme v komunikácii so svätými v nebi? My sme v komunikácii so svätými v nebi vzdávaním im úcty ako osláveným členom Cirkve, a takisto naším modlením sa ku nim a ich modlením sa za nás.
105. Ako sme my v komunikácii s dušami v očistci? Sme v komunikácii s dušami v očistci pomáhaním im s našimi modlitbami a dobrými skutkami, „Je to svätá a ušľachtilá myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“ (2 Mach 12:46).
106. Čo je očistec? Očistec je miesto, kde duše trpia po určitú dobu po smrti za svoje hriechy.
107. Aké duše idú do očistca? Tie duše idú do očistca, ktoré opustia tento svet vo všednom hriechu, alebo tí, čo ešte nezplatili plne dlh za dočasný trest kvôli tým hriechom, ktorých vina im bola odpustená.
108. Čo je dočasný trest? Dočasný trest, je trest, ktorý bude mať koniec, či na tomto svete, alebo vo svete budúcom.
109. Ako dokážete, že existuje očistec? Dokážem, že existuje očistec zo stáleho učenia Cirkve, a z doktríny Svätého písma, ktoré deklaruje: že Boh odmieňa každému podľa jeho činov (Mat 16:27); že nič poškvrnené nemôže vojsť do neba (Zjavenie 21:27) a že niektorí budú zachránení „ ,ale tak ako cez oheň.“ (1 Kor. 3:15).
DESIATY ČLÁNOK
110. Čo je desiaty článok Kréda? Desiaty článok Kréda je „odpustenie hriechov“.
111. Čo máte na mysli tým „odpustenie hriechov“? „Odpustenie hriechov“ sa má namysli, že Kristus nechal silu odpúšťať hriechy pastorom Jeho Cirkve (Ján 20:23).
112. Akým spôsobom sú hriechy odpustené? Hriechy sú odpustené principiálne sviatosťami krstu a spoveďou.
113. Čo je to hriech? Hriech je previnenie sa proti Bohu akoukoľvek myšlienkou, slovom, činom alebo zanedbaním proti zákonu Boha.
114. Ako veľa druhov hriechu je? Sú dva druhy hriechu, dedičný hriech a terajší hriech.
115. Čo je dedičný hriech? Dedičný hriech je vina a poškvrnenie, ktoré zdieľame od Adama, ktorý bol pôvodcom a hlavou celého ľudstva.
116. Čo bol hriech spáchaný Adamom? Hriech spáchaný Adamom bol hriech neposlušnosti, keď jedol zakázané jablko.
117. Je celé ľudstvo nakazené vinou a škvrnou dedičného hriechu? Celé ľudstvo je nakazené vinou a škvrnou dedičného hriechu, okrem Požehnanej Panny Márie, ktorá vďaka a zásluhou jej Božského Syna, bola počatá bez akejkoľvek viny, či škvrny dedičného hriechu.
118. Aké je privilégium Požehnanej Panny nazývané? Toto privilégium Požehnanej Panny je nazývané Nepoškvrnené Počatie.
119. Čo je terajší hriech? Terajší hriech je hriech, ktorý sme my sami sebou spáchali.
120. Ako je terajší hriech rozdelený? Terajší hriech je rozdelený na smrteľný hriech a všedný hriech.
121. Čo je smrteľný hriech? Smrteľný hriech je ťažké previnenie proti Bohu.
122. Prečo sa to volá smrteľný hriech? Volá sa to smrteľný hriech, pretože to zabije dušu a zasluhuje peklo.
123. Ako smrteľný hriech zabije dušu? Smrteľný hriech zabije dušu pozbavením jej posväcujúcej milosti, ktorá je nadprirodzeným životom duše.
124. Je to veľké zlo upadnúť do smrteľného hriechu? Je to najväčšie zlo zo všetkých upadnúť do smrteľného hriechu.
125. Kde idú tí, čo umrú vo smrteľnom hriechu? Tí, čo umrú vo smrteľnom hriechu, pôjdu do pekla na celú večnosť.
126. Čo je všedný hriech? Všedný hriech je previnenie, ktoré nezabije dušu, ale znechucuje Boha a často vedie ku smrteľnému hriechu.
127. Prečo je to nazývané všedný hriech? Je to nazývane všedný hriech, lebo je viac prípustne odpustenie, než smrteľný hriech.
JEDENÁSTY ČLÁNOK
128. Čo je jedenásty článok Vyznania? Jedenásty článok Vyznania je „vo vzkriesenie tela“.
129. Čo máte namysli „vo vzkriesenie tela“? „Vo vzkriesenie tela“ sa myslí, že vstaneme z mŕtvych znova s tými istými telami v súdny deň.
DVANÁSTY ČLÁNOK
130. Čo je dvanásty článok Vyznania? Dvanásty článok Vyznania je „Život večný“.
131. Čo znamená „Život večný“? „Život večný“ znamená, že dobrí by mali žiť naveky v sláve a šťastene neba.
132. Čo je sláva a šťastena neba? Sláva a šťastena neba je vidieť, milovať a mať radosť s Bohom navždy.
133. Čo Písmo hovorí o šťastene neba? Písmo hovorí o šťastene neba (takto:) „Oko nevidelo a ucho nepočulo, ani nevošlo do srdca človeka, aké veci Boh pripravil tým, ktorí Ho milujú“ (1 Kor 2:9).
134. Nebudú skazení takisto žiť navždy? Skazení by mali takisto žiť, a byť potrestanými navždy ohňami pekla.
NÁDEJ
Kapitola III.
135. Zachráni nás viera samotná? Viera samotná nás nezachráni bez dobrých skutkov, musíme mať takisto nádej a lásku.
136. Čo je nádej? Nádej je nadprirodzený dar od Boha, ktorým pevne veríme, že Boh nám dá večný život a všetky možné prostriedky dosiahnuť ho, keď urobíme, čo On od nás vyžaduje.
137. Prečo musíme mať nádej v Boha? Musíme mať nádej v Boha, lebo On je nekonečne dobrý, nekonečne silný a verný Svojím sľubom.
138. Môžeme urobiť dobré skutky samí od seba ku našej spáse? Nemôžeme urobiť žiaden dobrý skutok samí od seba na ceste ku našej spáse, potrebujeme Božiu milosť.
139. Čo je milosť? Milosť je nadprirodzený dar od Boha, zadarmo daný na nás pre naše posvätenie a spásu.
140. Ako musíme obdržať Božiu milosť? Musíme obdržať Božiu milosť výsostne modlitbou a svätými sviatosťami.
MODLITBA
141. Čo je modlitba? Modlitba je pozdvihnutie mysle a srdca k Bohu.
142. Ako pozdvihneme našu myseľ a srdce k Bohu? My pozdvihneme našu myseľ a srdce k Bohu myslením o Bohu, uctievaním a chválou, vďakou ku Nemu a prosením od Neho pre udelenie všetkych požehnaní pre našu dušu a telo.
143. Modlia sa dobre tí, čo pri ich modlitbách nemyslia na Boha alebo to čo hovoria? Tí, čo pri modlitbách nemyslia na Boha, ani to, čo hovoria, sa nemodlia dobre, ale urážajú Boha, ak ich odpútavanie pozornosti je schválne.
144. Ktorá je najlepšia zo všetkých modlitieb? Najlepšia zo všetkých modlitieb je „Otče náš“, alebo inak i Pánova Modlitba.
145. Kto vytvoril Pánovu Modlitbu? Ježiš Kristus sám vytvoril Pánovu Modlitbu.
146. Povedzte Pánovu Modlitbu. „Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno Tvoje. Príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes, a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Amen.“
147. V Pánovej Modlitbe, kto je nazývaný „Otče náš“? V Pánovej Modlitbe je Boh nazývaný „Otče náš“.
148. Prečo je Boh nazývaný „Otče náš“? Boh je nazývaný „Otče náš“, pretože On je Otcom všetkých Kresťanov, ktorých On urobil Jeho deťmi počas svätého krstu.
149. Je Boh takisto Otcom celého ľudstva? Boh je takisto Otcom celého ľudstva, pretože On vytvoril všetkých, a miluje a stará sa o všetkých.
150. Prečo hovoríme Otče „náš“ a nie „môj“ Otče? Hovoríme „náš“ a nie „môj“ Otče, lebo počas toho zakiaľ sme my bratia, my sa máme modliť nie len za seba, ale i za všetkých ostatných.
151. Keď sa hovorí „Posväť sa meno Tvoje“, za čo sa modlíme? Keď hovoríme „Posväť sa meno Tvoje“, modlíme sa, aby Boh mohol byť poznaný, milovaný a mohlo mu byť slúžené všetkými Jeho stvoreniami.
152. Keď hovoríme „príď kráľovstvo Tvoje“, za čo sa modlíme? Keď hovoríme „príď kráľovstvo Tvoje“, modlíme sa, aby Boh mohol prísť a kraľovať v srdciach všetkých, pomocou Jeho milosti na tomto svete a priniesť nás všetkých odtiaľto do Jeho nebeského kráľovstva.
153. Keď povieme „buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“, za čo sa modlíme? Keď hovoríme „buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi“, modlíme sa za to ,aby nám Boh dovolil pomocou Jeho milosti urobiť Jeho vôľu vo všetkých veciach, ako požehnaní robia v nebi.
154. Keď hovoríme, „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, za čo sa modlíme? Keď hovoríme „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“, modlíme sa, aby nám Boh mohol dať denne to, čo je nevyhnutné pre našu dušu a telo.
155. Keď povieme „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, za čo sa modlíme? Keď povieme „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“, modlíme sa, aby nám Boh odpustil hriechy, ako i my odpúšťame druhým previnenia ku nám.
156. Keď povieme „Neuveď nás do pokušenia“, za čo sa modlíme? Keď povieme „Neuveď nás do pokušenia“ modlíme sa, aby Boh nám dal milosť odolávať pokušeniu.
157. Keď povieme „ale zbav nás zlého“, za čo sa modlíme? Keď povieme „ale zbav nás zlého“, modlíme sa, aby nás Boh mohol oslobodiť od všetkého zla, od obe, (škodiace) duši aj telu.
158. Mali by sme sa pýtať anjelov a svätých, aby sa modlili za nás? Mali by sme sa pýtať anjelov a svätých, aby sa modlili za nás, lebo oni sú naši kamaráti a bratia, a pretože ich modlitby majú veľkú silu u Boha.
159. Ako môžeme ukázať, že anjeli a svätí vedia, čo sa deje na zemi? Vieme ukázať, čo Anjeli a Svätí vedia o deji na zemi, zo slov Krista: „Bude veľká radosť pred anjelmi Boha, keď jeden hriešnik bude činiť pokánie.“ (Lukáš 15:10.)
160. Aká je hlavná modlitba Požehnanej Panne, ktorú Cirkev používa?Hlavnou modlitbou Požehnanej Panne, ktorú Cirkev používa je Zdravas Mária.
161. Povedzte Zdravas Mária. „Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou; požehnaná si medzi ženami, a požehnaný je Plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodine smrti našej. Amen.“
162. Kto vytvoril prvú časť Zdravas Mária? Anjel Gabriel a sv. Alžbeta, inšpirovaní Duchom Svätým, vytvorili prvú časť Zdravas Mária.
163. Kto vytvoril druhú časť Zdravas Mária? Cirkev Boha, navádzaná Duchom Svätým, vytvorila druhú časť Zdravas Mária.
164. Prečo by sme sa často mali modliť Zdravas Mária? Mali by sme sa často modliť Zdravas Mária, aby sme sa dostali mysľou k Počatiu Syna Božieho a vzdali úctu našej Požehnanej Pani, Matke Božej.
165. Máme iný dôvod, prečo často hovoriť Zdravas Mária? Máme i iný dôvod pre časté hovorenie Zdravas Mária, aby sme sa pýtali od našej Požehnanej Pani, aby sa za nás hriešnikov neustále, no obzvlášť počas hodiny smrti, modlila.
166. Prečo Katolícka Cirkev ukazuje veľkú pobožnosť a úctu Požehnanej Panne? Katolícka Cirkev ukazuje veľkú pobožnosť Požehnanej Panne, pretože je Nepoškvrnená Matka Boha.
167. Ako je Požehnaná Panna Mária Matka Boha? Požehnaná Panna Mária je Matka Boha, lebo Ježiš Kristus je jej Syn, ktorý sa z nej narodil ako človek; bol nielen človek, ale i skutočný Boh.
168. Je Požehnaná Panna aj naša Matka? Požehnaná Panna je i naša Matka, lebo tým, že sme bratia Ježiša sme deti Márie.
168a. Čo máme namysli Nanebovzatím Požehnanej Panny? Nanebovzatím Požehnanej Panny máme namysli, že silou Boha, Mária, po dokončení jej života, bola vzatá v tele a s dušou do večnej slávy, vládnuť ako Kráľovná nebies a zeme.
168b. Je Nanebovzatie Požehnanej Panny článkom viery? Nanebovzatie Požehnanej Panny je článkom viery, pretože to bolo s úctou definované neomylnou autoritou Cirkve.
LÁSKA
Kapitola IV.
PRIKÁZANIA BOHA
169. Čo je láska? Láska je nadprirodzený dar od Boha, ktorým milujeme Boha nadovšetko, a nášho suseda ako seba samých pre Boží údel.
170. Prečo musíme milovať Boha? Musíme milovať Boha, lebo On je nekonečne dobrý v Sebe a nekonečne dobrý ku nám.
171. Ako musíme milovať Boja? Ukazujeme, že milujeme Boha, dodržiavaním príkazov, lebo Kristus povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ (Ján 14:15).
172. Koľký počet Prikázaní je? Je desať Božích Prikázaní.
173. Povedzte desať Božích Prikázaní.
- Ja som Pán Tvoj Boh, ktorý ťa vyslobodil z krajiny Egypt, a preč z domu kde ťa spútavali. Nebudeš mať cudzích bohov predo Mnou. Neurobíš pre seba žiadnu vyrezanú vec, ani podobu nijakej veci, ktorá je v nebi nad tebou, alebo na zemi pod tebou, ani vecí, čo sú vo vodách pod zemou. Nebudeš ich uctievať, ani slúžiť im.
- Nebudeš brať meno Pána tvojho Boha na darmo.
- Pamätaj držať posvätný deň Pána.
- Cti si otca i matku svoju
- Nezabiješ
- Nescudzoložíš.
- Nepokradneš.
- Nevezmeš krivé svedectvo proti svojmu susedovi.
- Nepožiadaš manželku svojho suseda.
- Nepožiadaš majetku suseda svojho.
174. Kto odovzdal desať Božích Prikázaní? Boh dal desať Božích Prikázaní Mojžíšovi pod Starým zákonom, a Kristus ich potvrdil v Novom.
PRVÉ PRIKÁZANIE
175. Čo je prvé prikázanie? Prvé prikázanie je: „Ja som Pán Tvoj Boh, ktorý ťa vyslobodil z krajiny Egypt, a preč z domu kde ťa spútavali. Nebudeš mať cudzích bohov predo Mnou. Neurobíš pre seba žiadnu vyrezanú vec, ani podobu nijakej veci, ktorá je v nebi nad tebou, alebo na zemi pod tebou, ani vecí, čo sú vo vodách pod zemou. Nebudeš ich uctievať, ani slúžiť im.“ [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Tu nech sa zamyslia tí, čo vidia antipápeža Františka „požehnávať“ drevenú sošku Pačamamu a vyznávať uctievanie „Matky Zeme“.]
176. Čo máme prikázane robiť podľa prvého prikázania? Prvým prikázaním sme poverení uctievať jedného, pravého a živého Boha, skrze vieru, nádej a lásku, a náboženstvo.
177. Aké sú hriechy proti viere? Hriechy proti viere sú všetky falošné náboženstvá, schválne váhanie, neviera alebo odmietnutie akéhokoľvek článku viery, a takisto ľahostajná ignorácia doktrín Cirkve.
178. Ako sa uvádzame do nebezpečia straty viery? Uvádzame sa do nebezpečia straty viery skrze zanedbávanie našich duchovných povinností, čítaním zlých knižiek, chodením do nekatolíckych škôl a zúčastňovaním sa modlitebných podujatí na falošných náboženstvách.
179. Aké sú hriechy proti nádeji? Hriechy proti nádeji sú beznádej a nahovárať si. (Nahovárať si, že možno uspieť bez viery v Boha.)
180. Aké sú hlavné hriechy proti náboženstvu? Hlavné hriechy proti náboženstvu sú uctievanie falošných bohov a idolov a dávanie akémukoľvek stvoreniu uctievanie, ktorá patrí Bohu samému.
181. Zakazuje prvé prikázanie robenie obrázkov? Prvé prikázanie nezakazuje robiť obrázky, ale vytváranie idolov, to znamená, zakazuje robiť obrázky na uctievanie a vzdávanie im úcty ako bohom.
182. Zakazuje prvé prikázanie narábanie s diablom a poverčivé praktiky? Prvé prikázanie zakazuje narábanie s diablom a poverčivými praktikami, ako napríklad konzultácie so spiritualistami, veštcami, veriť šarmám, zaklínadlám, poverám, snom a kadejakým hlúpostiam.
183. Sú všetky hriechy svätokrádeže a kupčenia zakázane prvým prikázaním? Všetky hriechy svätokrádeže a kupčenia sú zakázane prvým prikázaním.
184. Je zakázané dávať božskú úctu a uctievanie anjelom a svätým? Je zakázane dávať božskú úctu a uctievanie anjelom a svätým, lebo to patrí Bohu samotnému.
185. Aký spôsob úcty a uctievania by sme mali dať anjelom a svätým? Mali by sme dať anjelom a svätým znížený spôsob úcty a uctievania, lebo oni sú služobníci a špeciálni priatelia Boha.
186. Aký spôsob úcty by sme mali vzdať relikviám, krucifixom a svätým obrázkom? Mali by sme dať relikviám, krucifixom a svätým obrázkom patričnú úctu, keďže sú prepojené na Krista a Jeho svätých, a sú spomienkami na nich.
187. Modlíme sa ku relikviám a obrázkom? My sa nemodlíme ku relikviám a obrázkom, keďže nemôžu ani vidieť, ani počuť , ani pomôcť.
DRUHÉ PRIKÁZANIE
188. Aké je druhé prikázanie? Druhé prikázanie je: „Nebudeš brať meno Pána tvojho Boha na darmo.“
189. Čo máme prikázane druhým prikázaním? Druhým prikázaním máme prikázane hovoriť s úctou o Bohu a všetkých posvätných ľuďoch a veciach a dodržiavať platné prísahy a sľuby.
190. Čo druhé prikázanie zakazuje? Druhé prikázanie zakazuje robiť všetky falošné, urýchlené, nečestné a nepotrebné prísahy; ako i bohorúhanie, preklínanie a používanie škaredých slov.
191. Je vôbec povolené prisahať alebo zložiť prísahu? Je povolené prisahať alebo zložiť prísahu, len keď Božia úcta, naša vlastná alebo susedova si to vyžaduje.
TRETIE PRIKÁZANIE
192. Čo je tretie prikázanie? Tretie prikázanie je: „Pamätaj držať posvätný deň Pána.“
193. Čo máme prikázane týmto tretím prikázaním? Tretím prikázaním máme prikázane svätiť posvätnú nedeľu.
194. Ako udržíme posvätnosť nedele? Máme držať posvätnosť nedele vypočutím sv. omše a oddychovaním od služobníckych prác?
195. Prečo sme povinní oddychovať od služobníckych prác? Sme poverení oddychovať od služobníckych prác, aby sme mali čas pre modlitbu, obdržanie sviatostí, vypočutie si inštrukcií a čítanie dobrých knižiek.
ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE
196. Čo je štvrté prikázanie? Štvrté prikázanie je: „Cti si otca i matku svoju.“
197. Čo nám prikazuje štvrté prikázanie? Štvrte prikázanie nám prikazuje milovať, ctiť si, a poslúchať našich rodičov vo všetkom, čo nie je hriech.
198. Máme prikázane poslúchať len našich rodičov? Sme povinní poslúchať, nielen rodičov, ale i biskupov a pastorov, civilné autority a zákonných nadriadených.
199. Sme povinní asistovať našim rodičom v ich potrebách? Sme zaviazaní asistovať našim rodičom v ich potrebách, oboch spirituálnych a dočasných.
200. Sme zaviazaní právom (právne) prispievať na podporu naším pastorom? Sme zaviazaní právom prispievať na podporu naším pastorom: lebo sv. Pavol hovorí: „Pán nakázal, že tí čo hlásajú Evanjelium, by mali žiť z Evanjelia.“ (1 Kor 9:14.)
201. Aké sú povinnosti rodičov ku ich deťom? Povinnosť rodičov ku ich deťom je zabezpečiť ich, inštruovať a opravovať ich, a dávať im dobrú katolícku výchovu.
202. Aké sú povinnosti zamestnávateľov, majstrov, majsteriek a iných nadriadených? Povinnosť zamestnávateľov, majstrov, majsteriek a iných nadriadených je dbať o poriadnu starostlivosť tých, čo sú pod ich velením, a dovoliť im praktikovať ich náboženské povinnosti.
203. Čo štvrté prikázanie zakazuje? Štvrté prikázanie zakazuje všetok vzdor, tvrdohlavosť a neposlušnosť voči našim rodičom a zákonným nadriadeným.
204. Je hriešne patriť do tajnej spoločnosti? Je hriešne patriť do akejkoľvek tajnej spoločnosti, ktorá stráda proti Cirkvi a štátu alebo do akejkoľvek spoločnosti, ktorá kvôli dôvodu jej tajnosti je zavrhnutá Cirkvou, lebo sv. Pavol vraví: „Nech je každá duša podriadená vyššej moci, ten kto vzdoruje moci, vzdoruje nariadeniu od Boha, a tí, čo vzdorujú, si kupujú pre seba zatratenie“ (Rim 13:1,2).
PIATE PRIKÁZANIE
205. Čo je piate prikázanie? Piate prikázanie je: „Nezabiješ“.
206. Čo toto piate prikázanie zakazuje? Toto prikázanie zakazuje všetky naschvál vraždy, bitie sa, hádanie sa a ubližujúce slová; a takisto škandál/pohoršenie a zlý príklad.
207. Zakazuje piate prikázanie hnev? Piate prikázanie zakazuje hnev, no viac i nenávisť a pomstu.
208. Prečo škandál a zlý príklad sú zakázané piatym prikázaním? Škandál a zlý príklad sú zakázane piatym prikázaním, lebo vedú do ublíženia a spirituálnej smrti susedovej duše. [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Zopár príkladov zahrňuje: hanlivé gestá alebo slovník, obliekanie sa necudne, perverzné vtipy a pod.]
ŠIESTE PRIKÁZANIE
209. Čo je šieste prikázanie? Šieste prikázanie je: „Nescudzoložíš.“
210. Čo šieste prikázanie zakazuje? Šieste prikázanie zakazuje všetky hriechy nečistoty s manželkou iného muža.
211. Zakazuje šieste prikázanie čokoľvek, čo je v rozpore s posvätnou čistotou? Šieste prikázanie zakazuje všetko, čo je v rozpore s posvätnou čistotou; v dívaní sa, slovách a činoch.
212. Sú necudné hry a tance zakázané šiestym prikázaním? Necudné hry a tance sú zakázané šiestym prikázaním, a je hriech sa na také pozerať.
213. Zakazuje šieste prikázanie necudné pesničky, knihy a obrazy? Šieste prikázanie zakazuje necudné pesničky, knihy a obrazy, lebo sú nebezpečné pre dušu a vedú ku smrteľnému hriechu.
SIEDME PRIKÁZANIE
214. Čo je siedme prikázanie? Siedme prikázanie je: „Nepokradneš.“
215. Čo zakazuje siedme prikázanie? Siedme prikázanie zakazuje všetko nespravodlivé branie alebo držanie toho, čo patrí inému.
216. Sú všetky spôsoby podvádzania v kúpe a predaji zakázané siedmym prikázaním? Všetky spôsoby podvádzania pri kúpe a predaji sú zakázane siedmym prikázaním, a takisto i každá iná možnosť ukrivdenia susedovi.
217. Sme viazaní vrátiť nakradnuté veci? Sme zaviazaní vrátiť nakradnuté veci, ak môžeme, lebo hriech nebude odpustený. Musíme takisto zaplatiť naše dlžoby.
218. Je nečestné od zamestnancov a iných pracovníkov plytvať časom a majetkom zamestnávateľa? Je nečestné od zamestnancov a pracovníkov plytvať zamestnávateľovým časom a majetkom, lebo je to plytvanie toho, čo nie je ich.
ÔSME PRIKÁZANIE
219. Čo je ôsme prikázanie? Ôsme prikázanie je: „Nevezmeš krivé svedectvo proti svojmu susedovi.“
220. Čo ôsme prikázanie zakazuje? Ôsme prikázanie zakazuje falošnú výpoveď, urýchlený úsudok a klamstvá.
221. Sú ohováračky a zavádzanie zakázané ôsmym prikázaním? Ohováračky a zavádzanie sú zakázane ôsmym prikázaním, a takisto vytváranie klamlivých príbehov a akýchkoľvek slov, ktoré ublížia susedovmu charakteru.
222. Keď sme ublížili nášmu susedovi, vravením zle o ňom, čo musíme urobiť? Keď som ublížil svojmu susedovi, rozprávaním zle o ňom, tak som viazaný spraviť nápravu navrátením jeho dobrého mena najviac, ako vládzem.
DEVIATE PRIKÁZANIE
223. Čo je deviate prikázanie? Deviate prikázanie je: „Nepožiadaš manželku svojho suseda.“
224. Čo zakazuje deviate prikázanie? Deviate prikázanie zakazuje všetok dobrovoľný súhlas ku nečistým myšlienkam a túžbam a každé dobrovoľné slasti v neregulárnych pohyboch tela.
225. Aké hriechy najčastejšie vedú ku porušeniu šiesteho a deviateho prikázania? Hriechy, ktoré často vedú ku porušeniu šiesteho a deviateho prikázania sú obžerstvo, opilstvo, nezdržanlivosť (napr. nemať mieru), no i letargia, zlá spoločnosť a zanedbávanie modlitby.
DESIATE PRIKÁZANIE
226. Čo je desiate prikázanie? Desiate prikázanie je: „Nepožiadaš majetku svojho suseda.“
227. Čo zakazuje desiate prikázanie? Desiate prikázanie zakazuje všetku závisť a závistlivé myšlienky a nespravodlivé túžby po susedových majetkoch a ziskoch. [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Cirkev odsúdila komunizmus a podobné ideológie.]
Kapitola V.
PRIKÁZANIA CIRKVE
228. Sme viazaní poslúchať Cirkev? Sme viazaní poslúchať Cirkev, pretože Kristus povedal svojím pastorom Cirkve: „Ten kto počúva vás, počúva Mňa, a ten, čo opovrhuje vami, opovrhuje Mnou.“ (Lukáš 10:16).
229. Ktoré sú hlavné prikázania Cirkve?
Hlavné prikázania Cirkve sú:
- Dodržať nedeľu a prikázane sviatky vypočutím sv. omše a oddýchnutím si od služobníckych prác.
- Dodržať dni pôstu a obmedzenia mäsa stanovené Cirkvou.
- Ísť na spoveď minimálne raz do roka.
- Obdržať Požehnané Prijímanie aspoň raz do roka a vo Veľkej noci, alebo okolo toho času. [Pozn.: Ak je to možné.]
- Prispievať naším pastorom.
- Nebrať sa v určitých prípadoch (príbuzensky alebo pre majetok), a tiež nespraviť svadbu počas zakázaných období v kalendári.
PRVÉ PRIKÁZANIE CIRKVE
230. Aké je prvé prikázanie Crikve? Prvé prikázanie Cirkve je „Dodržať svätenie nedele a Sväté dni prikázané, vypočutím sv. omše a oddychovaním od služobníckych prác.“
231. Ktoré sú Sväté dni prikázané? Prikázané sviatky, ktoré treba nasledovať sú:
Obriezka (1. jan.),
Štvrtok Nanebovstúpenie
Nanebovzatie Panny Márie (15. aug.),
Všetkých Svätých (1. nov.),
Nepoškvrnené Počatie (8. dec),
Vianočný Deň (25. dec.).
232. Je smrteľný hriech zanedbať sv. omšu a sväté dni prikázané? Smrteľný hriech je zanedbať sv. omšu v nedeľu alebo Sväté dni prikázané. [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Keď nie je možnosť navštíviť sv. omšu v okolí, lebo väčšina kňazov ku dnešku sú žiaľ heretici, tak táto povinnosť odpadá a katolíci by mali miesto toho ostať doma. To že nie je kam ísť v nedeľu, by však nemalo odradiť ľudí od praktikovania náboženstva.]
233. Sú rodičia, zamestnávatelia, majstri a majsterkine povinní zabezpečiť, aby tí pod nimi mohli vypočuť sv. omšu na nedeľu a sväté dni prikázané? Rodičia, zamestnávatelia, majstri a majsterkine, sú povinní zabezpečiť, aby tí pod nimi mohli vypočuť sv. omšu v nedeľu a sväté dni prikázané.
DRUHÉ PRIKÁZANIE CIRKVE
234. Aké je druhé prikázanie Cirkve? Druhé prikázanie Cirkve je „Dodržať dni pôstu a zdržanie sa mäsa v stanovených dňoch Cirkvou.“
235. Čo sú pôstne dni? Pôstne dni sú dni, keď je nám dovolené požiť len jedno celé jedlo.
236. Ktoré sú to pôstne dni? Pôstne dni sú Popolcová streda a Veľký piatok.[Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Pôstne dni sú i 40 dni Lentu, niektoré Vigílie, Ember dni, a piatky v Advente. Viac nájdete v nasledovnom odkaze – link bude pridaný.]
237. Čo sú dni zdržania sa? Dni zdržania sú dni, keď nám je zakázané jesť mäso.
238. Ktoré sú dni zdržania sa? Dni zdržania sa v Anglicku a Walese, sú Popolcová streda a Veľký piatok [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Dni zdržania sú podľa pravidla i všetky piatky v roku – platí celosvetovo.]
239. Prečo Cirkev prikazuje držať pôst a zdržanie sa? Cirkev učí držať pôst a zdržanie sa, pre zdolávanie tela a uspokojenie Boha za naše hriechy.
[Viac ku tomuto nájdete v nasledovnom odkaze – link bude pridaný.]
TRETIE PRIKÁZANIE CIRKVE
240. Čo je tretie prikázanie Cirkve? Tretie prikázanie Cirkve je „Ísť na spoveď aspoň raz do roka“.
241. Ako skoro sú deti povinné ísť na spoveď? Deti sú povinné ísť na spoveď čo najskôr, keď nadobudnú vek rozpoznávania (umu) a sú schopné smrteľného hriechu.
242. Kedy by deti vo všeobecnosti mali nadobudnúť používať rozpoznávanie (um)? Deti vo všeobecnosti by mali nadobudnúť rozpoznávanie (um) v siedmom roku života.
ŠTVRTÉ PRIKÁZANIE CIRKVE
243. Čo je štvrté prikázanie Cirkve? Štvrté prikázanie Cirkve je „obdržať Požehnané Prijímanie aspoň raz ročne a na Veľkú Noc, alebo okolo toho času“.
244. Ako skoro sú Kresťania viazaní dostať Požehnané Prijímanie? Kresťania sú viazaní dostať Požehnané Prijímanie čo najskorej, keď sú schopní byť inštruovaní do tohto vzácneho mystéria.
PIATE PRIKÁZANIE CIRKVE
245. Aké je piate prikázanie Cirkve? Piate prikázanie Cirkve je „Prispievať na podporu našich pastorov.“
246. Je povinnosť prispievať na podporu náboženstva? Je povinnosť prispievať na podporu náboženstva, podľa našich možností, aby Boh mohol byť poriadne uctený a uctievaný a kráľovstvo Jeho Cirkve rozšírené.
ŠIESTE PRIKÁZANIE CIRKVE
247. Čo je šieste prikázanie Cirkve? Šieste prikázanie Cirkve je „Nebrať sa v určitých prípadoch − príbuzensky alebo pre majetok, a tiež nespraviť svadbu počas zakázaného obdobia v kalendári.“
248. Ktoré sú obdobia, v ktorých je zakázane spraviť svadbu? Obdobia, keď je zakázané spraviť svadbu, sú (i.) od prvej nedele adventu až po čas po Štedrom Dni a (ii.) od Popolcovej Stredy až po čas po Veľkej Noci.
Kapitola VI.
SVIATOSTI
249. Čo je sviatosť? Sviatosť je vonkajší znak vnútornej milosti, prikázaná Ježišom Kristom, ktorým milosť je daná naším dušiam.
250. Sviatosti dávajú vždy milosť? Sviatosti vždy dávajú milosť tým, čo ich prijali hodnoverne.
251. Odkiaľ majú sviatosti silu udeľovať milosť? Sviatosti majú silu dávať milosť skrze hodnosť cennej Krvi Ježiša, ktorá je aplikovaná našim dušiam.
252. Mali by sme mať veľkú túžbu dostať sviatosti? Mali by sme mať veľkú túžbu dostať sviatosti, lebo sú hlavným spôsobom našej spásy.
253. Je charakter daný duši pri každej sviatosti? Charakter je daný duši sviatosťou krstu, konfirmácie a svätej ordinácie (Vysviacky kňaza).
254. Čo je charakter? Charakter je znak alebo pečať na dušu, ktorá nemôže byť ovplyvnená, a preto sviatosť daná, nemôže byť opakovaná.
255. Koľko sviatostí existuje? Je sedem sviatostí: krst, konfirmácia, Svätá Eucharistia, spoveď, pomazanie chorých, sväté kňazstvá a manželská sviatosť.
KRST
256. Čo je krst? Krst je sviatosť, ktorá očistí od dedičného hriechu a spraví nás kresťanmi, deťmi Boha a členmi Cirkvi.
257. Krstom sa odpúšťajú aj všetky terajšie hriechy? Krstom sa odpúšťajú aj terajšie hriechy i s trestom kvôli nim, keď je prijatý s dobrým úmyslom tými, čo sú vinní terajších hriechov.
258. Kto je zásadným vykonávateľom krstu? Zásadným vykonávateľom krstu je kňaz, ale každý môže krstiť v čase núdze, keď kňaz nemôže.
259. Ako sa udeľuje krst? Krst sa udeľuje liatím vody na hlavu dieťaťa, hovorením v tom istom čase tieto slová: „Krstím ťa v mene Otca i Syna i Duch Svätého.“
260. Čo sľubujeme počas Krstu? Počas krstu sľubujeme odmietnuť diabla, všetky jeho diela a pompéznosti.
261. Je krst nevyhnutný pre spásu? Krst je nevyhnutný pre spásu, lebo Kristus povedal: „Pokiaľ sa človek nenarodí znova z vody a Ducha Svätého, nemôže vstúpiť do kráľovstva Božieho.“ (Ján 3:5).
KONFIRMÁCIA
262. Čo je konfirmácia? Konfirmácia je sviatosť, počas ktorej dostávame Ducha Svätého, aby nás urobil silnými a perfektnými kresťanmi a vojakmi Ježiša Krista.
263. Kto je úradujúci zástupca pre vykonávanie konfirmácie? Úradujúcim zástupcom pre výkonávanie konfirmácie je biskup.
264. Ako biskup vykonáva sviatosť konfirmácie? Biskup vykonáva sviatosť konfirmácie modlením sa, aby Duch Svätý mohol prísť dolu na tých, čo budú konfirmovaní a položením jeho rúk na nich a spravením kríža chrismou na ich čelo zakiaľ počas tej doby oznamuje určité slová.
265. Aké slová sú použité pri konfirmácii? Pri konfirmácii sú hovorené tieto slová: „Poznačujem ťa znakom kríža, a potvrdzujem ťa s chrismou spásy, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.“
SVÄTÁ EUCHARISTIA
266. Čo je Sviatosť Svätej Eucharistie? Sviatosť Svätej Eucharistie je pravé Telo a Krv Ježiša Krista spolu s Jeho Dušou a Božskosťou pod podobou chleba a vína.
267. Ako sú chlieb a víno zmenené na Telo a Krv Kristovu? Chlieb a víno sú zmenené na Telo a Krv Kristovu silou Boha, u ktorého nič nie je nemožné.
268. Kedy sú chlieb a víno zmenené v Telo a Krv Kristovu? Chlieb a víno sú zmenené v Telo a Krv Kristovu počas slov premenenia, ktoré boli nadiktované Ježišom Kristom, a vyslovené kňazom počas svätej Omše.
269. Prečo Kristus nám dal Seba vo Svätej Eucharistii? Kristus nám dal Seba vo Svätej Eucharistii, aby bol životom a jedlom pre naše duše. „Ten čo je Mňa, ten bude takisto žiť zo Mňa,“ „Ten kto je tento chlieb bude žiť na veky.“ (Ján 6:58,59.)
270. Je Kristus prijímaný celý pod každým spôsobom, a aj samostatne? Kristus je prijímaný celý a celistvý pod každým spôsobom, no i samostatne.
271. Preto, aby sa prijala Posvätná Sviatosť (Eucharistie) hodnoverne, čo sa vyžaduje? Preto, aby sa prijala Posvätná Sviatosť (Eucharistie) hodnoverne, sa vyžaduje aby sme boli v stave milosti a postili sa od pol noci. (Voda neporušuje pôst.)
272. Čo je to byť v stave milosti? Byť v stave milosti je byť slobodný od smrteľného hriechu a byť milý Bohu.
273. Je to ťažký hriech dostať Sväté Prijímanie v stave smrteľného hriechu? Je to ťažký hriech dostať Sväté Prijímanie vo smrteľnom hriechu „lebo ten, čo je a pije nehodný, je a pije odsúdenie pre seba.“ (1 Kor 11:29).
274. Je Požehnaná Eucharistia iba sviatosť? Požehnaná Eucharistia nie je iba sviatosť, ale aj Obeta.
275. Čo je Obeta? Obeta je obetovanie Obete kňazom Bohu samotnému, ako znak toho, že On je Najvyšší Pán všetkého.
276. Čo je Obeta podľa Nového zákona? Obeta Nového zákona je sv. omša.
277. Čo je svätá omša? Svätá Omša je obetovanie Tela a Krvi Ježiša Krista, skutočne prítomného na oltári pod podobou chleba a vína, ponúknutá Bohu za živých a mŕtvych.
278. Je svätá omša jedna a tá istá Obeta s tou na Kríži? Svätá omša je jedna a tá istá Obeta s tou na Kríži, v zmysle, že keď sa Kristus Sám obetoval, ako krvavá Obeť na Kríži Svojmu nebeskému Otcovi, tak pokračuje ponúkanie Seba samého v nekrvavej podobe na oltári, skrze službu Svojich kňazov.
279. Na ktoré ciele je Obeta sv. omše ponúknutá? Obeta sv. omše je ponúknutá na štyri ciele: prvý, vzdať absolútnu úctu a slávu Bohu, druhý, poďakovať sa Jemu za všetky Jeho benefity, tretie, obdržať odpustenie našich hriechov, štvrté, dostať všetky iné milosti a požehnania skrze Ježiša Krista.
280. Je sv. omša takisto pripomienka si Umučenia a smrti nášho Pána? Sv. omša je takisto pripomienka Umučenia a smrti nášho Pána, lebo Kristus počas Jeho poslednej večere povedal: „Toto robte na Moju pamiatku!“ (Luk 22:19).
SPOVEĎ (sviatosť zmierenia)
281. Čo je spoveď (sviatosť zmierenia)? Spoveď je sviatosť, ktorou hriechy, či smrteľné, alebo všedné, ktoré sme spáchali po Krste, nám sú v nej odpustené.
282. Navyšuje sviatosť zmierenia milosť od Boha? Sviatosť zmierenia navyšuje milosť od Boha v duši, mimo toho, že odpúšťa hriechy. Mali by sme teda často chodiť na spoveď.
283. Kedy náš Pán založil sviatosť zmierenia (sv. spoveď)? Náš Pán založil sviatosť pokánia (sv. spoveď), keď vdýchol na Jeho apoštolov a dal im silu odpúšťať hriechy, hovoriac: „Koho hriechy odpustíte, budú mu odpustené.“ (Ján 20:23).
284. Ako kňaz odpúšťa hriechy? Kňaz odpúšťa hriechy silou od Boha, keď oznamuje slová rozhrešenia.
285. Čo sú slová rozhrešenia? Slová rozhrešenia sú: „Rozhrešujem ťa od tvojich hriechov, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
286. Sú nejaké podmienky na odpustenie pre kajúcnika? Tri podmienky sú na odpustenie potrebné zo strany kajúcnika: lútosť, spoveď a satisfakcia.
287. Čo je ľútosť? Ľútosť je zo srdca bolesť za naše hriechy, lebo nimi sme urazili tak veľmi dobrého Boha; a je to i bolesť za naše hriechy, spolu s pevným dôvodom na zmenu.
288. Čo je pevným dôvodom na zmenu? Pevným dôvodom na zmenu, je učiniť rozhodnutie vyvarovať sa, s pomocou Boha, nie len hriechu, ale i nebezpečným príležitostiam k hriechu.
289. Ako môžeme obdržať zo srdca bolesť za naše hriechy? Môžeme obdržať zo srdca bolesť za naše hriechy snaživým modlením sa, a použitím takých zamýšľaní sa, ktoré nás môžu doviesť k tomu.
290. Aké zamýšľanie sa s ohľadom na Boha nás dovedie k bolesti za naše hriechy? Je to také zamýšľanie sa s ohľadom na Boha, ktoré nás má doviesť k bolesti za naše hriechy, že našimi hriechmi sme ublížili Bohu, ktorý je nekonečne dobrý a On sám nekonečne dobrý ku nám.
291. Aké zamýšlanie sa s ohľadom týkajúc sa Spasiteľa, nás dovedie k bolesti za naše hriechy? Také zamýšlanie sa s ohľadom týkajúc sa nášho Spasiteľa, že náš Spasiteľ zomrel za naše hriechy a že tí, ktorí hrešia závažne „ukrižovávajú znova pre seba Syna Božieho, robením si z Neho srandy“ (Heb 6:8).
292. Je bolesť za naše hriechy, pretože nimi sme stratili nebo a zaslúžili si peklo dostatočná, keď ideme na spoveď? Bolesť za naše hriechy, pretože nimi sme stratili nebo a zaslúžime si peklo je dostatočná, keď ideme na spoveď.
293. Čo je perfektná ľútosť? Perfektná ľútosť je bolesť za hriechy, vyvstávajúca čisto z lásky k Bohu.
294. Aká je hodnota perfektnej ľútosti? Perfektná ľútosť je špeciálna hodnota, taká, že naše hriechy sú nám odpustené okamžite, aj pred tým než sa spovedáme, avšak, ak sú hriechy smrteľné, tak sme striktne viazaní vyspovedať ich potom.
295. Čo je spoveď? Spoveď je obviniť seba samých z našich hriechov pred kňazom, ktorý je poverený biskupom.
296. Čo keď osoba naschvál zatají smrteľný hriech počas spovede? Ak osoba naschvál zatají smrteľný hriech počas spovede, je vinný z veľkej svätokrádeže, povedaním klamstva Svätému Duchu spravením zlej spovede.
297. Koľko vecí by sme mali urobiť, aby sme sa pripravili na spoveď? Máme urobiť štyri veci, aby sme sa pripravili na spoveď: prv, musíme sa zo srdca modliť pre milosť, aby sme urobili dobrú spoveď; po druhé, musíme pozorne si spytovať svedomie; po tretie, musíme si dať čas a dbať na pozornosť urobiť dobrú ľútosť; po štvrté, musíme sa rozhodnúť s pomocou Boha odmietnuť hriechy a začať nový život v budúcnosti.
298. Čo je satisfakcia (vyrovnanie sa)? Satisfakcia je robenie pokánia danej kňazom.
299. Dáva pokánie kňazom (myslené úkony pokánia stanovené kňazom po spovedi), úplnú satisfakciu za naše hriechy? Pokánie dané kňazom, nie vždy dáva úplnú satisfakciu za naše hriechy. Mali by sme preto prirátať i iné dobré skutky a pokánia a snažiť sa získať odpustky.
300. Čo sú odpustky? Odpustky jest zaplatenie dlhu dané Cirkvou za dočasné tresty, ktoré často zostávajú kvôli hriechu, potom, čo vina za hriech bola odpustená.
POMAZANIE CHORÝCH
301. Čo je sviatosť pomazania chorých? Sviatosť pomazania chorých je pomazanie chorých svätým olejom sprevádzaná modlitbou.
302. Kedy je pomazanie chorých dávané? Pomazanie chorých je dávané počas rizika smrti chorobou.
303. Aké sú efekty sviatosti pomazania chorých? Efekty sviatosti pomazania chorých je komfort a posilnenie duše pre vyznanie hriechu, a i navrátiť zdravie, keď Boh vidí, že by to bolo vhodné.
304. Akou autoritou, je podľa Písma, dávať sviatosť pomazania chorých? Autorita z Písma, pre sviatosť pomazania chorých, je piata kapitola vo sv. Jakubovi, kde sa hovorí: „Je medzi vami niekto chorý? Prineste mu kňazov Cirkve, aby sa za neho modlili, pomazali ho s olejom v mene Pána. A modlitba a viera zachráni chorého človeka, a Pán ho vzkriesi, a ak bol v hriechoch, budú mu odpustené.“ (Jakub 5:14,15).
SVÄTÉ KŇAZSTVÁ (VYSVIACKY)
305. Čo je sviatosť svätých kňazstiev? Sväté kňazstvá sú sviatosti počas ktorých biskup, kňaz a miništrujúci Cirkve sú ordinovaní a dostávajú silu a milosť vykonávať ich úctivé poslania.
SVIATOSŤ MANŽELSKÁ
306. Čo je sviatosť manželská? Sviatosť manželská je sviatosť, počas ktorej sa uzatvára kresťanské manželstvo, a dáva špeciálnu milosť tým, čo ju dostanú hodnoverne.
307. Akú špeciálnu milosť sviatosť manželská dáva tým, čo ju obdržia hodnoverne? Sviatosť manželská tým, čo ju obdržia hodnoverne, dáva (i.) špeciálnu milosť a dovoľuje im zvládať bremená v ich stavoch (životných situáciách), (ii.) milovať sa a byť verný sebe navzájom a (iii.) vychovať ich deti k bázni pred Bohom.
308. Je to svätokrádež uzavrieť manželstvo vo smrteľnom hriechu alebo v neposlušnosti voči zákonom Cirkve? Je to svätokrádež uzavrieť manželstvo vo smrteľnom hriechu a v neposlušnosti ku zákonom Cirkve, a miesto požehnania, vinní na seba privádzajú hnev Boží. (Pre svadbu katolíkov, aby bola platná, musí byť prítomný buď biskup, kňaz alebo iný kňaz delegovaný a i dvaja svedkovia.)
309. Čo je to „zmiešane manželstvo“? „Zmiešane manželstvo“ je manželstvo medzi katolíkom a tým, ktorý je pokrstený, ale nevyznáva katolícku vieru.
310. Cirkev vždy zakazovala zmiešané manželstvá? Cirkev vždy zakazovala zmiešané manželstvá, a brala ich ako nezákonné a ubližujúce.
311. Povoľuje Cirkev niekedy zmiešané manželstvá? Cirkev niekedy povoľuje zmiešané manželstvá, a to dávaním povolenky pre veľmi závažne dôvody, a pod špeciálnymi podmienkami.
311a Čo katolícky partner pri zmiešanom manželstve sľubuje? Katolícky partner pri zmiešanom manželstve sľubuje robiť všetko možné, aby zachoval katolícku vieru a mal jeho deti z manželstva pokrstené a vychované v katolíckom náboženstve.
312. Môže nejaká ľudská sila rozpustiť manželský zväzok? Žiadna sila nedokáže rozpustiť manželský zväzok, pretože Kristus povedal: „Čo Boh spojil, to človek nerozdelí.“ (Mat 19:6).
Kapitola VII.
KU CNOSTIAM A NERESTIAM
313. Ktoré sú to teologické cnosti? Teologické cnosti sú „viera, nádej a láska“ (1 Kor 13:13).
314. Prečo sa volajú teologické cnosti? Volajú sa teologické cnosti, lebo majú priamo súvis s Bohom.
315. Aké sú hlavné mystéria viery, ktoré každý kresťan musí vedieť? Hlavné mystéria viery, ktoré každý kresťan musí vedieť sú Trojjedinosť Boha, Inkarnácia, Smrť a Zmŕtvychvstanie Spasiteľa.
316. Aké sú kardinálne cnosti? Kardinálne (základné) cnosti sú „opatrnosť, spravodlivosť, odvaha a zdržanlivosť.“
317. Prečo sa volajú kardinálne cnosti? Volajú sa kardinálne cnosti, pretože sú akoby hlavnou osou, z ktorej ostatné morálne cnosti vychádzajú.
318. Ktoré sú to sedem darov Ducha Svätého? Sedem darov Ducha Svätého sú: 1. Múdrosť 2. Porozumenie 3. Útecha 4. Odvaha 5. Vedomosť 6. Pieta 7. Strach pred Pánom (Iza. 11:2,3).
319. Ktoré sú dvanásť ovocí Ducha Svätého? Dvanásť ovocí Ducha Svätého sú: 1. Láska 2. Radosť 3. Pokoj 4. Trpezlivosť 5. Vľúdnosť 6. Dobrota 7. Vernosť 8. Miernosť 9. Viera 10. Cudné obliekanie 11. Predvídavosť 12. Cudnosť (Gal 5:22).
320. Ktoré sú dve veľké pravidlá lásky ? Dvoma veľkými pravidlami lásky sú: „Budeš milovať Pána Boha s celým svojim srdcom, celou tvojou dušou, celou tvojou mysľou a celými tvojimi silami“ a „Milujte svojho suseda ako seba samého“ (Mark 12:30,31).
321. Ktoré sú to sedem hlavných činov milosrdenstva? Sedem hlavných činov milosrdenstva sú: 1. Nakŕmiť hladných 2. Dať napiť smädným 3. Obliecť nahých 4. Pracovať za tých, čo nedokážu pracovať 5. Navštíviť chorých 6. Navštíviť uväznených 7. Pochovať mŕtvych (Mat 26, Tobiáš 12).
322. Ktoré sú to sedem duchovných činov milosrdenstva? Sedem duchovných činov milosrdenstva sú: 1. Obrátiť hriešnika 2. Poučiť neznalého 3. Slovne pomôcť váhavým 4. Utešiť bolestných 5. Zvládať neprávosti trpezlivo 6. Odpustiť rany 7. Modliť sa za živých a mŕtvych.
323. Ktoré sú to osem blahoslavenstiev? Osem blahoslavenstiev sú:
Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.
Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
324. Ktoré sú to sedem smrteľných hriechov a nerestí a sedem protikladných cností? Sedem smrteľných hriechov (alebo inak i sedem hlavných hriechov) a nerestí a ich protikladné cnosti sú:
‹ Protiklady – Cnosti ›
- Pýcha 1.Pokora.
- Chamtivosť 2. Štedrosť
- Smilstvo 3. Cudnosť (čistota)
- Hnev 4. Pokojnosť (miernosť)
- Obžerstvo 5. Miernosť
- Závisť 6. Bratská láska
- Lenivosť 7. Usilovnosť (horlivosť v dobrom)
325. Prečo sa volajú smrteľné hriechy? Volajú sa smrteľné hriechy, lebo sú zdrojom odkiaľ všetky ostatné hriechy pramenia.
326. Ktoré sú to šesť hlavných hriechov proti Duchu Svätému? Šesť hlavných hriechov proti Duchu Svätému sú: 1. Opovážlivosť (namýšlanie si, že možno hrešiť beztrestne − drzosť/bezočivosť) 2. Beznádej 3. Odporovať poznanej pravde 4. Závidieť druhému jeho duchovenstvo 5. Tvrdošijne hrešenie 6. Posledné neodpustenie
327. Ktoré sú to štyri hriechy, čo volajú do neba po pomste? Štyri hriechy, ktoré volajú do neba po pomste sú: 1. Schválna vražda (Gen. 4) 2. Sodomia (homosexualita) (Gen. 18) 3. Utláčanie chudobných (Ex. 2) 4. Oklamanie pracujúcich o ich mzdu (Jakub 5).
328. Kedy sme braní na zodpovednosť za hriechy iných? Sme zodpovední za hriechy iných, keď ich spôsobíme alebo sa na nich podieľame skrze našu vlastnú vinu.
329. Ako môžeme spôsobiť alebo zdieľať vinu za hriech ostatných? Môžeme spôsobiť alebo zdieľať vinu za hriech ostatných deviatimi spôsobmi: 1. Radou 2. Povelom 3. Súhlasom 4. Provokáciou 5. Chválením alebo lichotením 6. Ukrývaním 7. Byť spolupáchateľom hriechu 8. Mlčaním 9. Obhajovaním zla spáchaného.
330. Aké sú tri okamžité dobré činy? Tri okamžité dobré činy sú modlitba, pôst a dávanie almužien.
331. Čo sú evanjelické rady? Evanjelické rady sú chudoba, nadväzná cudnosť a úplná poslušnosť.
332. Ktoré sú štyri posledné veci, ktoré si treba vždy pamätať? Štyri posledné veci ktoré si treba vždy pamätať sú: smrť, súd, peklo a nebo (Sirach 7:40).
Kapitola VIII.
KRESŤANSKÉ ZÁSADY ŽIVOTA
333. Akú zásadu života musíme nasledovať, keď chceme dúfať v spásu? Keď chceme byť zachránení, musíme nasledovať zásady života vyučované Ježišom Kristom.
334. Čo sme povinní robiť podľa zásady života vyučovanej Ježišom Kristom? Podľa zásady života vyučovanej Ježišom Kristom, sme povinní vždy nenávidieť hriech a milovať Boha.
335. Ako máme nenávidieť hriech? Musíme nenávidieť hriech nad všetky iné zlá, tak že budeme odhodlaní nikdy neurobiť hriech naschvál, či pre lásku, alebo zo strachu alebo z jakéhokoľvek iného dôvodu.
336. Ako musíme milovať Boha? Musíme milovať Boha nadovšetko a celým naším srdcom.
337. Ako sa musíme naučiť milovať Boha? Musíme sa naučiť milovať Boha prosením Boha, aby nás naučil, ako Jeho milovať: „ Ó môj Bože, nauč ma, ako Ťa milovať.“
338. Kde nás láska k Bohu dovedie? Láska k Bohu nás dovedie často: k mysleniu nato, aký je Boh dobrý; častému hovoreniu o Ňom v našich srdciach a hľadaniu vždy ako Jeho upokojiť.
339. Prikazuje nám Ježiš Kristus takisto milovať jeden druhého? Ježiš Kristus nám prikazuje milovať jeden druhého – to jest, všetky osoby bez rozdielu – pre Jeho dobro.
340. Ako sa máme milovať navzájom? Milovať navzájom sa máme želaním si dobrého pre ostatných, modliť sa jeden za druhého a nikdy nedovoliť v sebe žiadnu myšlienku, slovo, čin alebo ublíženie druhému.
341. Sme viazaní milovať i našich nepriateľov? Sme viazaní milovať aj našich nepriateľov, nielen odpustením im v našich srdciach, ale i želaním im dobrého a modlením sa za nich.
342. Dal Ježiš Kristus nejaké ďalšie veľké pravidlo? Ježiš Kristus nám dal ďalšie veľké pravidlo týmito slovami: „Keď niekto chce nasledovať Mňa, nech zaprie samého seba, zoberie svoj kríž denne a nasleduje Mňa.“ (Luke 9:23).
343. Ako máme zaprieť samých seba? Máme zaprieť samých seba, vzdaním sa našej vlastnej vôle pre Boha, a chodením proti našim vlastným náladám, inklináciám a vášňam.
344. Prečo sme viazaní zaprieť samých seba? Sme povinní zaprieť samých seba, lebo naša prirodzená inklinácia nás nakláňa ku zlu od útleho detstva, a keď to nie je napravené zaparením sa, tak nás s istotou vášne povedú do pekla.
345. Máme brať naše kríže denne? Máme brať naše kríže denne, (i.) podriadením sa denne s trpezlivosťou robotám, (ii.) podriadením sa utrpeniam tohto krátkeho života (iii.) a nesením krížov cielene pre lásku Boha.
346. Ako máme nasledovať nášho Požehnaného Pána? My máme nasledovať nášho Požehnaného Pána, chodením v Jeho šlapajach a napodobňovaním Jeho cností.
347. Ktoré sú principiálne cnosti, ktoré sa máme naučiť od nášho Požehnaného Pána? Principiálne cnosti, ktoré sa máme naučiť od nášho Požehnaného Pána sú: trpezlivosť, pokora a poslušnosť.
348. Kto sú nepriatelia, proti ktorým musíme bojovať všetky dni nášho života? Nepriatelia, proti ktorým musíme bojovať všetky dni nášho života, sú diabol, svet a vlastné telo.
349. Čo máte namysli diablom? Diablom máme namysli satana a jeho všetkých zvrátených anjelov, ktorý sa vkuse snažia nás nalákať na hriech, aby sme mohli byť zatratení spolu s nimi.
350. Čo máte namysli svetom? Svetom máme namysli falošné úspechy tohto sveta, a spoločnosť, ktorá miluje zbytočnosti, falošnú slávu, bohatstvo a slasti tohto sveta viac než Boha.
351. Prečo ste dali diabla a svet do nepriateľov duše? Zarátal som diabla a svet do nepriateľov duše, lebo vždy hľadajú spôsob pokúšaním slovom alebo (zlým) príkladom, ako nás zobrať spolu s nimi na širokú cestu, ktorá vedie do zatratenia.
352. Čo máte namysli telom? Telom mám namysli svoje skorumpované inklinácie a vášne, ktoré sú najväčším nepriateľom zo všetkých nepriateľov.
353. Čo musím urobiť na odklonenie nepriateľov našich duší, ťahajúcich nás do hriechu? Musíme odkloniť nepriateľov našich duší, ťahajúcich nás do hriechu. Na to musíme dávať pozor. Treba preto: bdieť, modliť sa a bojovať proti všetkým navádzaniam a pokušeniam.
354. V boji proti diablovi, svetu a telu, na koho sa musím spoliehať? Vo vojne proti diablovi, svetu a telu, sa musíme spoliehať nie na nás samotných, ale len na Boha: „Viem urobiť všetky veci v Ňom, ktorý ma posilní.“ (Philipanom 4:13).
Kapitola IX.
KRESŤANSKÁ DENNÁ RUTINA
355. Ako by sme mali začať deň? Náš deň by sme mali začať prežehnaním sa znamením kríža hneď, ako vstaneme z postele ráno, a povedaním krátkej modlitby, ako napr.: „O môj Bože, dávam moje srdce a dušu Tebe.“
[Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Pri včasnom vyjdení z postele, je veľmi dobre povedať tri Zdravas Mária pre posilnenie do dňa.]
356. Ako by sme mali vstať ráno? Mali by sme vstať ráno pozorne, obliecť sa cudne, a potom pokľaknúť dolu a povedať ranné modlitby. (Napríklad: 5 dekád ruženca.)
357. Mali by sme aj vypočuť sv. omšu, keď máme čas a príležitosť? Mal by som vypočuť sv. omšu, keď mám čas a priestor, pretože vypočuť sv. omšu je zďaleka najlepšia a najprospešnejšia pobožnosť.
358. Je užitočné robiť denné meditácie? Je užitočné robiť denné meditácie, ako napríklad praktiky všetkých svätých.
359. Nad čím máme meditovať? Máme meditovať obzvlášť nad štyrmi poslednými vecami a životom a Umučením nášho Požehnaného Pána.
360. Mali by sme často čítať dobré knižky? Mali by sme často čítať dobré knižky, ako napríklad Sväté Evanjelia, životy svätých a iné spirituálne diela, ktoré oblažujú našu vieru a pietnosť a vyzbrojujú nás proti zlým výšinám tohto sveta.
361. A čo by sme mali robiť ohľadom nášho jedenia, pitia, spania a zábavy? Pokiaľ ide o jedenie, pitie, spanie a zábavu, mali by sme užiť všetky tieto veci s pokorou a s mierou a s túžbou potešiť Boha.
362. Povedzte žehnanie pred jedlom. „Požehnaj nás, Ó Pane a tieto Tvoje dary, ktoré ideme prijať z Tvojej štedrosti, skrze Krista nášho Pána. Amen.“
363. Povedzte žehnanie po jedle. „Ďakujeme ti Pane, Všemohúci Bože, za všetky Tvoje benefity, Ty ktorý žiješ a kraľuješ, svet bez konca. Amen.“
364. Ako by sme mali posvätiť naše bežné činy a zamestnania počas dňa? Mal by som posvätiť všetky činy a zamestnania počas dňa častým pozdvihnutím srdca k Bohu pokiaľ sa nachádzam v nich a povedať nejakú krátku modlitbu ku Nemu.
Napr.: Ježiš a Mária, milujem vás, spaste duše. Amen.
Sväté Srdce Ježiša zmiluj sa nado mnou. Amen.
[Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Okrem krátkych modlitieb, takisto odporúčam modliť sa Zdravas Mária regulárne počas dňa.]
365. Čo by sme mali robiť, keď objavíme, že sme pokúšaní k hriechu? Keď sami seba nájdeme, že sme pokúšaní k hriechu, mali by sme urobiť znak kríža na srdci, a zavolať Boha najviac zo všetkého, ako len zvládzeme „Spas ma Bože, lebo zhyniem.“
366. Keď upadneme do hriechu, čo by sme mali urobiť? Keď sme upadli do hriechu, mali by sme sa vrhnúť v duchu pod nohy Krista a pokorne prosiť Jeho pardon s úprimnou ľútosťou.
367. Keď Boh pošle kríž, chorobu, bolesť alebo skúšku, čo by sme mali povedať? Keď Boh pošle kríž, chorobu, bolesť alebo skúšku, mali by sme povedať: „Buď vôľa Tvoja Pane, prímam to za moje hriechy“ [Poznámka: nasledovné je krátky komentár. Alebo: „Buď vôľa tvoja!“ alebo latinsky „Fiat Voluntas Tua!“; ty si želáš tento test pre mňa a ja ho s pokorou prijímam.]
368. Akými malými odpustovými modlitbami urobíme dobre, keď si ich hovoríme často počas dňa? Mal by som urobiť dobre, keď si často počas dňa poviem modlitby ako:
Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku tak nech i je teraz, i vždycky na veky vekov, svet bez konca. Amen.
Vo všetkých veciach nech je najviac svätá, najviac spravodlivá, najviac milujúca Vôľa Boha daná, chválená a zvelebená nad všetko ostatné navždy.
O Sviatosť najsvätejšia, O Sviatosť Božská, všetka sláva a vďaka Tebe v každom momente.
Zvelebený buď Ježišu Kriste, zvelebený naveky.
Môj Ježiš milosť, Mária pomoc.
369. Ako by sme mali zakončiť deň? Mali by sme zakončiť deň pokľaknutím dolu a povedaním nočných modlitieb.
370. Po našich nočných modlitbách, čo by sme mali urobiť? Po mojej nočnej modlitbe, by som mal mať správnu cudnosť, s tým ísť do postele, zamestnávať sa myšlienkami o smrti, a upokojiť sa oddýchnutím si pod Krížom a dať moje posledné myšlienky môjmu ukrižovanému Spasiteľovi.
[Poznámka: nasledovné je dodatočná modlitba a obrázok Pánovho Kríža.]
Benediktínska Modlitba: Nech mi je Kríž svetlom, nie drak pánom.
[Poznámka: nasledovné je z e-exchanges na stránke vaticancatholic.com]
Je nevyhnutné modliť sa veľa. Tu je zopár citátov ku tomu:
1 Tesalončanom 5:17 – „Modlite sa bez prestania.“
„Čo robíš? Modli sa! Modli sa poriadne veľa! Srdcia Ježiša a Márie majú milostivé plány pre teba. Ponúkaj modlitby a obety Najvyššiemu neustále.“ (Anjel smerom k deťom z Fatimy.)
Sv. Alfonz: „Všetci odpadlíci boli zatratení, ako dôsledok ich zanedbania modlitby; keby sa modlili, nemuseli by byť stratení; a všetci svätí sa stali svätými pomocou modlitby; keby bývali zanedbali modlitbu, nestali by sa svätými. Musíme žiť v presvedční, sv. Ján Zlatoústy hovorí, že zanedbanie modlitby a strata milosti od Boha, je jedna a tá istá vec.
Pápež Lev XIII. (1896): „Nie je väčšia povinnosť, ktorú Kristus a Jeho apoštoli s vervou súrili svojím učením a príkladom, než je modlitba a utiekanie sa ku Všemohúcemu. Otcovia a doktori v príslušných časoch učili, že táto záležitosť je tak veľkej nevyhnutnosti, že ak ju človek zanedbá, nadejá sa zbytočne za večnou spásou. Každý kto sa modlí nájde dvere otvorené… proste, hľadajte, klopte (Mat. 7:7)“ (Fidentem piumque animum #2)
[Fatima deti, po zjavení anjela, A.D. 1916]: „Nadprirodzená atmosféra bola tak intenzívna, že po dlhú dobu, so strachom sme si boli vedomí našej existencie, zostávajúc v tej istej polohe, v ktorej od nás odišiel a neustále sme opakovali tú istú modlitbu. Prítomnosť Boha bolo cítiť tak intímne a tak intenzívne, že sme sa ani neopovážili hovoriť medzi sebou navzájom.“
Sv. Anselm: „Keď si budeš istý, že si medzi vyvolenými, snaž sa byť jedným z mála, nie z mnoha. A keď si budeš do cela istý svojou spásou, snaž sa byť medzi tými malými z mála… Nenasleduj veľkú väčšinu ľudstva, ale nasleduj tých, čo vstupujú úzkou cestou, ktorí sa odpútavajú od sveta, ktorí sa oddávajú modlitbe… aby mohli nadobudnúť večnú šťastenu.“ (Fr. Martin Von Cochem, The Four Last Things, p. 221.)
Jacinta: „Francisco! Francisco, ideš sa modliť so mnou? Je nevyhnutné modliť sa veľa na záchranu duší pred peklom. Tak veľa ich tam kráča! Tak veľa!“ A hovorili spolu modlitbu, opakovane, za tých, čo sa nemodlia.“ (William Thomas Walsh, Our Lady of Fatima, p. 9)