Sumár článku:
- Krátky úvod
- Odpoveď Vladyku Milana Chautura pravoslávnemu dievčaťu (celé znenie)
- Vysvetlenie dôležitých katolíckych princípov zoči voči herézam Milana Chautura v jeho odpovedi pravoslávnemu dievčaťu, alebo i inak: pravoslávnej mladej žene
- Zmiešané manželstvá
- Jeho reakcia na môj prvý článok o ňom
- Je jedno, čo ešte naviac vykonáte, ak vám chýba viera
- Moja odpoveď voči jeho výhradam
Krátky úvod
Vladyka* Milan Chautur sa vydáva za gréco-katolíckeho biskupa vo východnom obrade. Na sociálnej sieti Facebook vedie svoju poradňu s názvom „Vladyka Milan Odpovedá“. Dňa 20. mája 2016, Vladyka Milan Chautur zverejnil otázku, kde sa ho pravoslávne dievča pýta, čo má robiť vo svojom partnerskom vzťahu. Tu nižšie je celé znenie otázky a jeho odpovede, s mnou podčiarknutými časťami. Článok je trochu dlhší a vo vysvetlovaní bude potiahnutý – treba však, pre dobro veci, vysvetliť podstatné katolícke princípy, ako reakciu na jeho „radu“ zmienenej mladej pravoslávnej žene.
Ku mojej následnej odpovedi Milanovi Chauturovi, či mojej interakcii s ním, sa dostanem o pár bodov nižšie, na konci. Článok je dobrý pre ľudí, ktorí sa chcu priučiť katolíckym učeniam, zakiaľ môžu pozorovať alebo sledovať onen kontrast alebo porovnanie medzi katolickym učením a herézami Chautura, ktoré tu uvidíte.
Sv. Augustín (r. 426) učí: „Hoci horúci nepokoj heretikov vyvoláva otázky o mnohých veciach patriacich ku katolíckej viere, na obranu proti týmto heretikom, sme povinní usilovnejšie študovať otázky, aby sme im jasnejšie porozumeli a kázali ich silnejšie; a tak sa otázka nastolená protivníkom stáva príležitosťou na poučenie.“
* – u gréckokatolíkov sa biskupovi hovorí Vladyka.
Odpoveď Vladyku Milana Chautura pravoslávnemu dievčaťu (celé znenie)
Vladyka Milan Odpovedá, Facebook, 20. máj 2016: [ – pravoslávna mladá žena alebo dievča:] „Milý Vladyka, som rada, že som našla takúto stránku, pretože sa veľmi málo rozprávam s kňazmi a toto je skvelý priestor, ako sa dozvedieť odpoveď na to, čo ma trápi už dlhšiu dobu. Som pravoslávna veriaca a môj priateľ je gréckokatolík. Veľmi sa ľúbime a sme spolu už dlhšie. V poslednej dobe sme sa začali rozprávať na tému svadba a čo bude s naším vzťahom ďalej. Keďže som si svoj veľký deň predstavovala vždy v našom chráme, priateľ pristúpil a ak Boh dá, tak sa vezmeme v našom pravoslávnom chráme. Čo ma ale trápi je to, že v budúcnosti, ak nám Boh požehná mať detičky, tak priateľ si stojí jednoznačne za tým, že budú pokrstené v gréckokatolíckom chráme. Ja rozumiem, že deti by mali byť pokrstené a vychovávané v takej viere, akej je otec, ale nie som s tým stotožnená, pretože pre mňa to znamená, že musím zmeniť svoju vieru, začať chodiť do iného chrámu, s deťmi chodiť na prijímanie inde a k do nášho pravoslavného chrámu už vlastne ani nepôjdem, pretože deti tam prijímať sv. tajinu už nemôžu a ako by to vyzeralo, keby celá rodina chodila do jedného chrámu a ja sama inde? Priznávam, mám strach z takéhoto manželstva, je to niečo, čo je mi kvázi cudzie, nevravím, že zlé, to určite nie, len sa bojím, že budem musieť svoju vieru zavrhnúť kvôli človeku, ktorého ľúbim a mám vnútorný boj sama so sebou, že uprednostním priateľa pred Bohom. Mám pocit, že by som spravila veľký hriech, no takisto chápem priateľa, že chce spraviť tak, ako ho to učí jeho cirkev. Čo robiť Vladyka? Má takéto manželstvo vôbec nejakú perspektívu? Nie je takéto manželstvo zle? Pretože si to neviem vôbec predstaviť, ako budeme vychovávať naše deti, čo im určíme za prioritné, kde vlastne budú patriť, ako sa budú modliť a do akého chrámu pôjdu? Z toho všetkého mi vyplýva jedine to, že najlepšia voľba bude rozísť sa, aj keď sa veľmi ľúbime. Bolo by to posledné, čo by som chcela, no nechcem nikomu ublížiť a takisto nechcem upadnúť do hriechu ani ja. Neviem už čo robiť, toto je pre mňa veľmi ťažká situácia, sama neviem, ako to vyriešiť. Prosím o pomoc a ďakujem za slová.“
[- Odpoveď Vladyku Milana Chautura:]
„Je už veľmi málo ľudí, ktorí tak citlivo vnímajú svoju vieru, čo vám slúži ku cti a spáse. [!!!] Ak by sme vychádzali zo slov Svätého Písma, tak riešenie sa ponúka samo, ale je tu ešte: „len“ – len je dôležité správne ho pochopiť a vložiť do praktického života. Tým hlavným východiskom riešenia je láska, ktorá „…Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“…/1Kor 13, 1-13/. Túto lásku nosíte vo svojom srdci a bolo by zlé, keby ste ju stratili kvôli nepochopeniu logiky predpisov.
Tak greckokatolícka, ako aj pravoslávna cirkev má viesť veriaceho k spáse [!!!] na základe vykupiteĺskeho diela lásky, ktorá bola pribitá na kríž v osobe Isusa Christa. Toto je ten duchovný základ, na ktorom treba budovať svoj kresťanský život prostredníctvom tajomstiev Cirkvi, ktoré spoločne vyznávajú obe cirkvi a prostredníctvom zachovávania Božích prikázaní. [!!!]
Ak teda viete, že vás spája Kristus a sviatosti, medzi ktoré patrí aj tajomstvo manželstva, potom je tu už veľmi veľa spoločných duchovných prepojení. Zostáva vám dvom už len vo vzájomnej láske nájsť spôsob, ako prekonať „veĺkú a oficiálnu“, historickú roztŕžku Cirkvi vo svojom malom rodinnom prostredí tak, aby neutrpela „domáca cirkev“, ktorou je rodina. A kvôli tomuto vydáva cirkev aj svoje usmernenia, ktoré je potrebné rozumne zakomponovať do praktického života vašej vzájomnej lásky. „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska – tieto tri; no najväčšia z nich je láska“/1Kor 13,13/. Ak vám láska bude diktovať a nie predsudky, či tvrdohlavosť, potom sa aj v rámci predpisov dá nájsť spoločný konsenzus s rešpektovaním toho druhého, ktorého milujeme a nechceme, aby on vnútorne trpel pocitom osobného zlýhania v tak dôležitej oblasti, ako je svedomie.
Znova zdôrazňujem, že duchovné východiská máte rovnaké a možno práve na vašej „domácej cirkvi“- t.j. rodine sa má osvedčiť ten pravý ekumenizmus založený na láske, ktorá privádza k skutočnej jednote sŕdc. Oficiálna Cirkev sa môže ešte dlho snažiť o preklenutie „výhrad“ na ceste k zjednoteniu, ale v oblasti domácej cirkvi je to jednoduchšie, lebo je tu už základ, ktorým je láska muža a ženy a určiť si vzájomne zásady správania je oveľa jednoduchšie, ako hľadať konsenzus medzi množstvom autokefálnych cirkvi a všeobecnou, katolíckou cirkvou.
Modlím sa za vás a žičím vašej láske, ale aj zdôrazňujem, že spoločné rozhodnutia budete musieť v úprimnosti lásky nachádzať vy sami, lebo v živote každého z nás je veľa momentov pre vážne pozastavenia sa a nové vykročenia správnym smerom.
Nech vám Hospoď Boh na tejto ceste žehná a sprevádza vás vždy ochrana Matky Božej.
+Milan“
—
Vysvetlenie dôležitých katolíckych princípov zoči voči herézam Milana Chautura v jeho odpovedi pravoslávnemu dievčaťu, alebo i inak: pravoslávnej mladej žene
Toto, čo ste vyššie videli, je výslovovne od Chautura podlé a samozrejme kacírske a protikatolícke. Všimnite si mnou zvýraznené časti v jeho heretickej a zlovestnej odpovedi. Dievča, alebo inak mladá žena, si nevie rady a obracia sa na v jej očiach katolíckeho biskupa s prosbou o radu, že čo má ona urobiť. Prosí o radu, ako sa má zachovať, že čo má robiť, že si nevie rady a chce vedieť, čo je správne. Správna odpoveď by samozrejme bola, aby pre spásu a záchranu svojej duše vyznala pravú katolícku vieru, mimo ktorej nieto spása, a samozrejme nebrala členstvo v Katolíckej Cirkvi za ťažký hriech. Katolík by jej z lásky vysvetlil, že v to, čo ona verí, nie je od Boha, ale od Zlého, a že Boh chce, aby sa stala katolíčkou a prijala katolícku vieru pre spásu. – Nuž, a aká bola Chauturová odpoveď?
1.) Prv, Vladyka Milan Chautur hovorí, že jej predvedčenie – t. j., že verí, že by spravila ťažký hriech, kebyže sa ona zriekne rozkolníckej a nekatolíckej cirkvi a vstúpi do Katolíckej Cikrvi – že jej takéto zlé a protikatolícke presvedčenie „slúži ku cti a spáse.“ – Toto je hanebné a podlé! Je to formálne zavrhnutie katolíckej viery od Milana Chautura. A nie! samozrejme, že jej ku cti a spáse takéto diabolské a heretické presvedčenie neslúži. Dievča považuje za ťažký hriech, ak by mala vstúpiť do Katolíckej Cirkvi, vyznať katolícku vieru, uznať doktrínu o pápežstve a množstvo iných dogiem, a zavrhnúť jej rozkolnícke spoločesntvo, ktorej je ona členom. Zvažuje aj rozchod s priateľom a naznačuje, že stať sa katolíčkou je proti Bohu. Milan Chautur hovorí, že toto jej slúži ku cti a spáse. Zamyslite sa nad tým… Mimochodom katolík by nikdy neprístupil na to, aby sa svadobný obrad konal v pravoslvánej cerkvi (pozn. kostole); katolíci mali vždy zakázané chodiť do pravoslávnej cerkvi a sláviť tam tajomstvá. Mladý muž kompromituje svoju vieru v onom prípade. Katolícky biskup by jej pravdaže povedal, aby sa obrátila z heréz a vstúpila do Katolíckej Cirkvi a vyznala pravú vieru, mimo ktorej nieto spása, a napomenul by skrze ňu aj pravdaže onoho mladého muža.
Pápež Benedikt XIV., Allatae Sunt (# 19), 26. júl 1755: „V prvom rade, misionár, ktorý sa snaží pomocou Božej pomoci prinavrátiť gréko a východných schizmatikov [„pravoslávnych“ rozkolníkov] k celistvosti, by mal zasvätiť všetky svoje snahy k jednému cieľu, prinavrátiť ich od doktrín, ktoré si protirečia s katolíckou vierou.“
Ľudia si musia skutočne uvedomiť, ako podlo, a zle, Milan Chautur zareagoval. To, čo jej povedal, že jej tamten protikatolicizmus, ono protikatolícke presvedčenie, „slúži ku cti a spáse,“ je proste zavrhnutie katolíckej viery na plnej čiare. Milan Chautur je o nič väčší katolík, než napr. nechválene známy ruský „orthodoxný“ zamozvaný Patriarcha Kirill alebo „ortodoxný“ samozvaný Metropolita Hilarion, to jest, nie je katolíkom vôbec. Milan Chautur je heretik! [ – vôbec neberie ohľad na to, že „pravoslávni“ veria inak a že sú mimo Cirkvi.]
2.) Častokrát Milan Chautur vo svojej odpovedi spomína lásku; ku tomu sa však o malú chvíľu ešte dostanem. Najprv však ešte, všimnite si v nižšej časti jeho odpovedi, že Milan Chautur hovorí, že pravoslávne sekty majú autokefálne cirkvi. Podľa encyklopédie beliana.sav.sk, pojem autokefálna cirkvev znamená: „administratívne (organizačne a právne) nezávislá kresťanská cirkev nepodliehajúca žiadnej vonkajšej autorite.“ [1] – to znamená, cirkev alebo usporiadanie nepodliehajúce autorite skutočného pápeža; a samozrejme, takéto autokefálne cirkvi nie sú v skutočnosti kresťanskými cirkvami, ako – zrovna citovaná – beliania.sav.sk bludne tvrdí; to treba skutočne zdôrazniť, preto lebo rozkolníci nie sú kresťania a ich spoločenstvá nie sú kresťanské (viď učenie Riadneho a všeobecného magistéria nižšie) a tiež je to nutné zdôrazniť, pretože jestvuje množstvo kňazov, ktorí sa falošne prehlasujú za katolíckych kňazov, ktorí nazývajú bludne oné pravoslávne a protestantské cirkvi kresťanskými cirkvami alebo spoločenstvami (viď napr. heretický Slovenský dohovor za rodinu a ich hostia.)
Pápež Gregor XVI., Mirari Vos (# 13), 15. august 1832: „Nech si vypočujú Hieronyma, ktorý, zakým bola Cirkev rozkolom trhaná na tri časti, nám hovorí, že vždy, keď sa ho niekto pokúšal presvedčiť, aby sa pridal k jeho skupine, vždy zvolal: „Kto je za Petrov stolec, je za mňa.“ Rozkolník si falošne lichotí, ak tvrdí, že aj on bol obmytý vo vodách regenerácie. Vskutku, Augustín by takémuto mužovi odpovedal: „Vetva má rovnakú formu, keď bola odrezaná od viniča; ale aký zisk má z toho oná forma, ak nežije z koreňa?“
Sv. Róber Bellarmín, Doktor Církvi, De Romano Pontifice, II, 30: „… teraz ten, čo nie je kresťanom, nie je členom Cirkvi, a očividný heretik nie je kresťan, ako jasne učí sv. Cyprián (lib. 4, epist. 2)…“
Rozkolníci nie sú kresťania – to je veľmi dôležitá poznámka. „Pravoslávni“ rozkolníci sú, pravdaže, aj heretikmi, to pretože odmietajú mnohé katolícke dogmy (vrátane pápežského primátu, katolícke učenie o nerozpustnosti manželstva, mnohé Mariánske dogmy a pod.), navrch toho, že sa oddelili od Katolíckej Cirkvi. Vladyka Milan Chautur hovorí, že treba hľadať „konsenzus“ s takýmito rozkolníckymi „autokefálnými cirkvami“, t. j. spoločenstvami, ktoré neuznávajú autoritu a primát pápeža, alebo inak: ktoré neuznávajú nadradenú autoritu a pápežský stolec ako taký. Konsenz alebo kompromis však neexistuje. Je jediná množnosť: že sa oni vzdajú svojich heréz a vyznajú pravú katolícku vieru a zjednotia sa s Katolíckou Cirkvou a odtrhnú sa od svojich rozkolníckych ciest a rozkolnícych spoločenstiev.
3.) Heretik a odpadlík Chautur okrem zavrhnutia katolíckej viery naznačuje, že takzvaná pravoslávna cirkev môže viesť niekoho k spáse. Hovorí: „Tak greckokatolícka, ako aj pravoslávna cirkev má viesť veriaceho k spáse…“ To je však blud, preto lebo takzvané pravoslávne cirkvi vedú ľudí do zatratenia a nieto k spáse. Vedú ľudí k odmietaniu dogiem, odmietaniu poslušnosti autorite pápežského stolca, odmietaniu katolíckych učení a vedú ľudí do pekla. V protiklade s Chauturom teda, takzvaná pravoslávna cirkev odmieta tým pádom Božie prikázania a odmieta Jeho ustanovenie sv. Peterského stolca (Mt 16,18), t. j. takzvaní pravoslávni odmietajú počúvať Katolícku Cirkev (Mat 18,17, Ef 5,27) a nasledovať sv. Petra a jeho nástupcov v úrade (Jn 21,15-17, Lk 22,33).
4.) Ďalej. Hovorí, že trvanie na pápežstve (a aj na katolíckej viere) je podľa neho „tvrdohlavosť“, v opozitu alebo v kontraste s „láskou“. To je však ďalšie jeho podlé a hrubé zavrhnutie katolicizmu. Je to úplné odpadlíctvo. Čítajte pozorne v kontexte, čo on hovorí!
5.) Láska bez viery nemôže byť. Vo svojej podlej odpovedi Chautur časokrát zneužíva pojem „láska“, a prekrúca si tento pojem, alebo toto slovo, podľa svojich vlastných pomýlených predstáv. Ale ako učí katolícke magistérium, láska na úkor viery a pravdy nemôže byť, totižto: „láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery,…“ (Mortalium Animos, pápež Pius XI., 1928).
Pápež Pius XI., Mortalium Animos č. 9, 6. január 1928: „Ale ako je možná láska na úkor viery? Všetci predsa vieme, že to bol práve Ján, apoštol lásky, ktorého evanjelium je akoby zjavením tajomstva Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a ktorý svojím učeníkom neustále vštepoval nové prikázanie „milujte sa navzájom“, ktorý prísne zakazoval stretávať sa s tými, ktorí neuznávali celé a neporušené učenie Kristovo. „Keď niekto prichádza k vám a neprináša túto náuku, neprijmite ho do domu, ba ani ho len nepozdravte.“ (2Jn 1,10) Nakoľko teda láska spočíva na základe neporušenej a úprimnej viery, musia byť učeníci Kristovi navzájom spojení zväzkom jednoty a viery. Ako je teda vôbec možné predstaviť si nejaký kresťanský spolok, ktorého členovia by si vo veciach viery zachovávali svoje vlastné názory, odporujúce názorom ostatných? Keby napríklad jedni pokladali posvätnú tradíciu za pravý prameň viery a ostatní by túto pravdivosť popierali? Alebo keby jedni pokladali cirkevnú hierarchiu biskupov, kňazov a diakonov za inštitúciu Bohom zjavenú a ostatní by tvrdili, že hierarchia bola neskôr postupne zriaďovaná podľa miestnych a dobových potrieb? Keby jedni uctievali v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej Krista, ktorý je tam skutočne prítomný v dôsledku obdivuhodnej premeny chleba a vína, ktorá sa vola prepodstatnenie a iní by tvrdili, že Kristus je tam prítomný iba skrze vieru alebo znamenie a v sile sviatosti. Keby jedni pokladali Eucharistiu za sviatosť a súčasne za obetu a iní by v nej videli iba spomienku na poslednú večeru Pánovu a Jeho pamiatku. Keby jedni pokladali za dobré a spasiteľné vzývať svätých, ktorí kraľujú s Kristom, predovšetkým Matku Božiu Pannu Máriu a ctiť jej obrazy, iní by ale zavrhovali tento kult… ? [pozn.: tak ako robia napr. heretici protestanti]“
Pápež Pius IX., Etsi Multa (# 25), 21. november 1873: „Preto svätý mučeník Cyprián, píšuc o schizme, odoprel pseudobiskupovi Novaciánovi dokonca aj titul kresťan na základe toho, že bol odrezaný a oddelený od Kristovej Cirkvi. ‘Ktokoľvek je,’ hovorí, ‘a akéhokoľvek druhu je, nie je kresťanom, kto nie je v Cirkvi Krista.’“
5.) Nemožno vytvárať „jednotu sŕdc“ s rozkolníkmi a heretikmi, alebo pokúšať sa o ekumenizmus (zjednocovanie sa), bez toho, aby sa ľudia s bludnými presvedčeniami a s falošnou vieru prv vzdali svojich bludných/heretických presvedčení, bez toho, aby prv oni opustili od svojich bludov a následne vyznali pravú katolícku vieru. Chautur však tvrdí prestný opak; hovorí, že to treba hľadať, t. j. ono zjednocovanie sa, mysliac však, bez toho, aby sa ľudia vyžadovane prv vzdali heréz a vyznali potrebné právdy viery; popravde, podľa neho sa nemusia vzdať heréz vôbec; hovorí, ešte raz, že to, mysl. ono kacírske zjednocovanie sa, treba hladať v partnerskom vzťahu, jeho slovami,„ekumenizmus založený na láske, ktorá privádza k skutočnej jednote sŕdc“ – a to znamená podľa Chautura, že katolík má zavrhnúť svoju vieru, či nedbať na ňu, alebo inými slovami: nebazírovať na nej. Dbanie o svoju vieru a bazírovanie na katolíckej viere on zavrhuje ako „tvrdohlavosť“, t. j. má sa podľa neho kresťan prispôsobiť tomu druhému: má dľa jeho slov „rešpektovať toho druhého“ a snažiť sa vytvárať jednotu sŕdc na úkor svojej viery. Čiže Milan Chautur nabáda druhých, aby upustili od katolíckych princípov a aby upustili od katolíckej viery, a toto on dáva za vzor. Je to proste úplná podlosť a protikatolicizmus. Nabáda ostatných, či inými slovami im adresuje: nebazírujte na katolíckych dogmách a pravdách viery! [ – ktoré sú však, pravdaže, katolíci pod hrozbou ťažkého hriechu sa nutní držať a zachovávať ich.]
Chautur je úplne zlý. A využíva pri svojej odpovedi slová ako láska, čím sa snaží balamutiť svoje obete a snaží sa útočiť a hrať na city. V procese však, žiaľ, uprednostňuje romantickú lásku muža a ženy, pred katolíckou vierou a skutočnou kresťanskou láskou. Viera, právdy viery, katolicizmus, pojmy ako jedno spoločenstvo v jednej viere, čo je, ako sme videli, základom katolíckeho spoločenstva (viď pápež Pius XI., Mortalium Animos), to je mu skrátka ukradnuté. Nevynímajúc to, že bolo množstvo martýrov, ktorí položili svoje životy pri bránení katolíckych právd, vrátane tých o pápežstve. Bolo množstvo katolíkov, ktorí radšej volili smrť, než aby sa mali vzdať katolíckej viery alebo poprieť katolícku dogmu o pápežstve (čo je v zásade to isté, ako sa vzdať katolíckej viery). Viď sv. Andrej Bobola, anglickí Martýri, sv. Josaphat Kuntsevych, a mnohí iní; títo svätí si uvedomovali katolícky princíp a neomylné katolícke učenie: že odmietnúť dogmu, je skrátka odmietnúť kresťanstvo. (Pápež Lev XIII., Tametsi Futura Prospicientibus, č. 9) Vladyka Milan Chautur zosmiešňuje a popiera katolícke učenie o pápežstve, a pravdaže v procese zosmiešňuje i mnohých katolíckych martýrov.
Beda mu však!
Zj 17,6 „Videl som tú ženu, opitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uzrel, veľmi som sa začudoval.“
Milan Chautur je súčasťou prorokovanej Neviestky babylonskej, nie Katolíckej Cirkvi, ktorá sa vysmieva Ježišovým mučeníkom, t. j. pravým katolíckym martýrom, svojim synkretizmom a falošný ekumenizmom a spoločným prijímaním s nekatolíckymi sektami či inými falošnými náboženstvami. Sekta po II. vatikánskom koncile a jej antipápeži, t. j. Smilnica babylonska / proticirkev na konci vekov, znevažuje mnohých katolíckych svätých, ktorí radšej hrdinsky položili svoje životy za hájenie katolíckych právd a integrity viery, než aby mali prijať falošné náboženstvo. Chautur je súčasťou nového falošného náboženstva po II. vatikánskom koncile a nie je členom Katolíckej Cirkvi: nie je katolíckym biskupom, ale nekatolíckym biskupom a heretikom.
Zmiešané manželstvá
Základný vreckový katechizmus, Katechizmus kresťanskej dotríny, schválený arcibiskupmi a biskupmi pre Anglicko a Wales [2], Imprimatur 18. júl 1971:
„309.) Čo je to „zmiešane manželstvo“? – „Zmiešane manželstvo“ je manželstvo medzi katolíkom a tým, ktorý je pokrstený, ale nevyznáva katolícku vieru. 310.) Zakazovala Cirkev vždy zmiešané manželstvá? – Cirkev vždy zakazovala zmiešané manželstvá, a brala ich ako nezákonné a ubližujúce. 311.) Povoľuje Cirkev niekedy zmiešané manželstvá? – Cirkev niekedy povoľuje zmiešané manželstvá, a to dávaním povolenky pre veľmi závažne dôvody a pod špeciálnymi podmienkami. 311a.) Čo katolícky partner pri zmiešanom manželstve sľubuje? – Katolícky partner pri zmiešanom manželstve sľubuje robiť všetko možné, aby zachoval katolícku vieru a mal jeho deti z manželstva pokrstené a vychované v katolíckom náboženstve.“
Po ďalšie, zmiešané manželstvá neboli v minulosti podporované, ale boli zriedkavo odobrené. Podmienkou bolo, aby deti vyrástli v katolíckej viere; ďalej, v minulosti, keď páry žiadali u svojho biskupa o dišpenz, zriedkakedy ho dostali; trebalo preukázať, že nebude riziko vystavenia sa straty viery, či už jedného z katolíckych partnerov alebo následných potomkov, než dostali dišpenz alebo povolenie (toto by nebolo odobrené pre partnera vyššie zmienenej pravoslávnej mladej ženy, ktorý súhlasil, že sa pôjde sobášiť do pravoslávneho chrámu a už svoju vieru žial svojim deliktom tento nešťastník skompromitoval – gréckokatolík by nikdy nepristúpil na to, aby sa šiel brať do pravoslávneho kostola); a po ďalšie, častokrát sa prihliadalo na to, vtedy keď mohol byť udelený dišpenz, že či tam bola nádej do budúcna, že v blízkej budúcnosti sa jeden z parnerov, ktorý nebol v danom okamihu katolíkom, že sa obráti na katolícku vieru (čož je v horeuvedenom príklade nieto takým prípadom). Takže v minulosti by určite nedostali títo dvaja dišpenz, a jej partner by musel naviac doložiť, že odmieta v budúcnosti navštevovať pravoslávny kostol pred miestnym ordinárom a musel by sa zriecť takého.
Ale tuná vyššie pri kacierovi Chauturovi nie. Tuná vo vyššie uvedenom prípade kacier Chautur hovorí, že sa treba rešpektovať, vytvarať ekumenizmus a jednotu sŕdc, a pre neho je osobne dôležitejšia medziľudská láska, dvaja zamilovaní, nežto viera a skutočná láska – t. j. kresťanská láska – a láska k pravde a Bohu. To preto lebo Milan Chautur je členom nového falošného náboženstva po II. vatikánskom koncile a nie Katolíckej Cirkvi, ako už bolo povedané. Je členom sekty po II. vatikánskom koncile s antipápežmi a jej falošnou hierarchiou, ktorá sa iba hrá na Katolícku Cirkev. Čiže ešte raz: podľa Chautura, ak niekto verí, že by spravil ťažký hriech, že ak by mal prestúpiť na katolicizmus, tak podľa Chautura to takému človeku „slúži ku cti a spáse“. Milan Chautur nie je katolík.
Jeho reakcia na môj prvý článok o ňom
(Chauturové hranie na city pred ostatnými ľudmi)
Milan Chautur je heretik, a kto hovorí niečo iné, zoči voči týmto faktom, tak berie krivé svedectvo proti blížnemu svojmu. Jeho prípad je úplne jasný. Ale napriek tomu, ani to však, žial, nebránilo mnohým klamárom, aby sa postavili na jeho stranu a obhajovali ho a nečestne napádali druhú stranu, menovite mňa, ktorý som na neho a toto jeho kacírstvo, vrátane i mnohých jeho iných kacírstiev, verejne poukazoval.
Vo svojom článku z júna 2021 som ja poukázal na viacero jeho kacírstiev, článok, ktorý inak môžete akutalizovaný vzhliadnúť tuná – odkaz na môj prvý článok o kacierovi Chauturovi. Článok je plne faktický, venujem sa ta detailne jeho rôznym protirečeniam si, jeho synkretizmu, modernizmom, obhajovaniu heréz synkretistu Jána Pavla II., odpadlíckeho stretnutia Assisi z roku 1986, a podkrývam aj to, ako Milan Chautur odmieta mnohé základné Kristologické dogmy a taktiež i mnoho dogiem o spáse a aj dogmu o nevyhnutnosti krstu pre spásu. Milan Chautur je úplný modernista, nekresťan a odpadlík, nemá ani základné dovednosti o kresťanstve a v nedávnej minulosti vyslovene dokonca označil knižný obal Biblie za Ježiša Krista [3], čož je rúhanie sa a modloslužba. Spravil som k tomu nedávno video. Obal z knihy nie je Ježišom Kristom. Milan Chautur, 12. júna 2021, zo svojej „poradne“ píše:
„NIE SOM HERETIK, SOM GRÉCKOKATOLÍK
Keďže sa na Blogu na internete objavil rozsiahly článok „vladyka milan nieje katolík“, tak aspoň krátko vás chcem ubezpečiť, že som katolík a už sa ani nečudujem, koľko veci sa o sebe cez médiá dozvedám. Každý, kto ma pozná vie, že som vyrastal v dedinke, ktorá napriek zrušeniu gréckokatolíckej cirkvi v apríli 1950, nikdy sa nevzdala svojej gréckokatolíckej viery. Vtedy to znamenalo, že naši veriaci boli veľmi perzekvovaní a zostali sami, lebo bez kňaza si pochovávali svojich blízkych, sami chodili do chrámu modliť sa bez kňazov, ktorých pozatvárali do väzenia a mnohí Poľančania boli odvedení do vyšetrovačiek kvôli „odboju“ voči nespravodlivému zákonu o zrušení gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu. Preto sa nečudujem Blogu, lebo niektoré denníky aj za totality šírili mnohé nepravdy, na ktoré sme vtedy nemohli slobodne reagovať. Ako chlapec som teda vyrastal v tejto atmosfére tvrdého socializmu a na druhej strane nášho pevného postoja viery voči tým, ktorí z nás chceli urobiť iných, čomu sme sa celých osemnásť rokov ubránili. Viem, že mnohí ma neradi vidia v médiách a chápem, že mnohým prekáža aj môj facebookový jasný postoj voči súčasným antropologickým herézam, ktoré sa šíria zvlášť v oblasti gender-ideológie a lgbti. Lenže pevnosť viery v postojoch, čo bolo vlastné prostrediu, v ktorom som vyrastal, mi s Božou pomocou zostáva naďalej, preto osobne nereflektujem na nezmyselný blog, ktorý sa snaží o nevierohodnosť mojej osoby cez povytrhávanie z kontextu mojich odpovedí na facebooku. Skôr chcem upozorniť všetkých, že takýchto zneisťovaní veriacich na rozličných „poliach“, bude čoraz viacej. Preto sa bude treba obrniť pevnosťou viery, ktorej svet nebude môcť odolať a netreba veriť hocikomu, ako nás napomína sv. apoštol a evanjelista Ján: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“/1Jn4,1/. Záleží mi na každom z vás, ale uchrániť sa od omylov musí každý sám za seba, preto modlím sa za všetkých úprimne veriacich, aby vám chaos, ktorý vo svete vyvolávajú nepriatelia cirkvi neublížil, lež ešte viac posilnil vás v pravde Evanjelia, lebo každému z nás musí ísť o večnú spásu.“ [4]
Toto je ukážkové hranie na city. Zneužíva tento heretik to, že mnohí si nepozrú môj článok o ňom, i keď názov článku on sám zreferoval a dá sa teda ľahko si ho dohladať. Ľudia, čo ho na facebooku potom nekriticky obdivovali, sú prosto obdivovatelia človeka a nie skutočnými hľadačmi pravdy. Chautur sa lišiacky snaží vtestnať do role utláčaného, tým, že si berie ad hominem príklad toho, že gréckokatolíci boli počas komunizmu prenasledovanými. Ako brať si nečestne takýto príklad, a snažiť sa to zrovnať s tým, že o ňom pravdivo napíšem, že je heretik, je za hranicou demagógie a podlosti. Milan Chautur je úplne posadnutý a ovládaný diablom. Je to totálny klamár, zvádzač a prekrúcač.
Hovorí, že on sa z „médii dozvedá“. Ako kebyže som ja nejaký mainstreamový novinár, čo by však ale nevadilo, ak by som ním aj bol. Písal by som rovnako pravdivo, aj kebyže robím pre veľké médium. Ale všimnite si ako uvádza príklad denníkov za totality, potom nečestne uvádza príklad toho, ako ho liberáli nemajú radi, že je proti LGBT ohavnostiam, že ako im napriek tomu zdoláva a potom označí môj blog za nezymselný (nie, to práveže jeho odpoveď je uplné nezmyselná a zavádzajúca) a hovorí, že vytrhávam z kontextu. Klamár! Častokrát citujem celé časti, niekedy však iba tie hlavné časti a ku všetkému som sa vždy snažil pridať referenciu z pôvodného zdroja. Nevytrhávam z kontextu. A tento klamár tiež naznačuje, že môj blog ma za cieľ zneisťovať druhých vo viere. Opak je však pravdou: ako bolo dokázané, tento klamár druhých okráda o vieru a nabáda k herézam, než to ja sa snažím brániť integritu viery a odsúdiť nečestných heretikov, akým on sám je.
Je jedno, čo ešte naviac vykonáte, ak vám chýba viera
„Viem, že mnohí ma neradi vidia v médiách a chápem, že mnohým prekáža aj môj facebookový jasný postoj voči súčasným antropologickým herézam, ktoré sa šíria zvlášť v oblasti gender-ideológie a lgbti. Lenže pevnosť viery v postojoch, čo bolo vlastné prostrediu, v ktorom som vyrastal, mi s Božou pomocou zostáva naďalej, preto osobne nereflektujem na nezmyselný blog, ktorý sa snaží o nevierohodnosť mojej osoby cez povytrhávanie z kontextu mojich odpovedí na facebooku.“ – Chauturová nečestná odpoveď z 12. júna 2021
Naviac, toto tu on nečestne spomína, ako kebyže môj článok proti nemu má nejak súvisieť s tým, že je on vyhranený proti lgbt ohavnostiam. Samozrejme lgbt ohavnosti treba odmietnúť, a je to dôležité odmietnúť, ale to že niekto odmieta lgbt ohavnosti, ešte neznamená, že taký človek má automaticky kresťanskú/katolícku vieru. Ak vy odmietate katolícku vieru a dogmy, je jedno, čo inšie ešte môžete, hoc aj dobre, vo svojom živote robiť alebo vykonávať: svoj vzťah s Pánom Bohom, ste vy bez tak už svojim odmietaním viery či dogiem narušili, a v konečnom zúčtovaní vám to vôbec nebude platné a na osoh pokiaľ odmietate vieru a autoritu nášho Pána Boha.
Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (# 9), 29. jún 1896: „Viera, ako učí Cirkev, je tá nadprirodzená cnosť, ktorou… veríme tomu, čo [On] zjavil ako pravdivé, nie na základe vnútornej pravdy vnímanej prirodzeným svetlom ľudského rozumu, ale kvôli autorite samého Boha, Zjaviteľa, ktorý nemôže klamať ani byť klamaný…“ [5]
Pápež Lev XIII., Tametsi Futura Prospicientibus, 1900: „Odmietnúť dogmu, je skrátka odmietnúť kresťanstvo.“
KNR: „Heretik – je pokrstený človek, ktorý odmieta dogmu Katolíckej Cirkve. Heretici sú automaticky exkomunikovaní z Cirkve (ipso facto), bez deklarácie, pre odmietnutie autoritatívneho učenia viery.“
Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (#9), jún 29. rok 1896: „Žiaden (taký), kto iba neverí vo všetky (tieto herézy), sa môže pre ten dôvod nazdávať byť Katolíkom alebo sa ním volať. Lebo môžu povstať iné herézy, ktoré nie sú spomenuté v tejto našej práci, ak sa niekto drží jednej z nich, onen nie je Katolík.“
Pápež Sv. Pius X., Editae Saepe (#43), máj 26. rok 1910: „Je to istý, dobre založený fakt, že žiaden iný zločin, tak vážne neuráža Boha, a provokuje Jeho najväčší hnev, ako zloba herézie.“ [6]
Heretici ako Marián Kuffa, Matúš Marcin, Milan Chautur alebo Štefan Mordel, alebo Anna Kulanová a pod., môžu bojovať koľko chcú proti lgbt agende, čo je dobrá vec samozrejme, ale keď im chýba pravá katolícka viera a keď vyznávajú množstvo bludov a modernizmov proti viere, je jedno čo ešte inšie v živote môžu robiť. Nebude im to platné: pôjdu do pekla po skončení života, ak sa pred skončením života neobrátia a nezmenia. Pôjdu do pekla a zároveň zoberú zo sebou aj mnoho iných duší, ktoré ich žial mnohokrát len slepo nasledujú. To je žial smutná pravda o týchto falošných tradicionalistoch. Pozri aj: Čo si to vyžaduje byť tradičným katolíkom?
Pokračujúce klamstvá a hranie na city od klamára Milana Chautura: ako reakciu na môj facebook profil, kde odhaľujem jeho herézy, na čož ho jedna evanjelička upozornila, tento modernista a heretik napísal:
Ďakujem za vaše úprimné upozornenie. Je samozrejme, že všetky profily, ktoré ktosi vytvorí s úmyslom ubližovať, je ťažké odhaliť. Počítal som s tým, že hoci sa stanem emeritným biskupom, ktorý si dáva do poriadku svoje zdravie, nenávisť tých, čo ma chcú umĺčať bude pokračovať. Istotne mnohým nesedí to, že keď aj sa oficiálne nevyjadrujem k problémom, aspoň tento štýl face-bukovej komunikácie mnohých ľudí privedie k zamysleniu. Ja som sa však nestal kňazom a biskupom preto, aby som mlčal, lež chcem napĺňať slová adresované tým, ktorí sa dali do služieb evanjelia: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou“ /2Tim 4,2/
Zas ďalšie klamanie a zavádzanie a snaha o vtestnanie sa do role utláčaného. Znova naznačuje a hrá city svojich fanúšikov, ako kebyže som ja súčasťou liberálného spektra ľudí, ktorí ho „chcú umlčať“. Zneužíva aj pasáž zo sv. Písma, ako kebyže on má byť príkladom pastiera, ktorý sa dal do „služieb evanjelia“. Lež pravdou však je, že Chautur je v službách Satana, než to evanjelia.
Moja odpoveď voči jeho výhradam
Do jeho „poradne“ som napísal moju reakciu alebo inak: kontra argument, čoby reakciu na jeho výhrady a stavanie sa na zadné a jeho vymáhanie si pred ostatnými, že on nie je heretikom. Tu je moja odpoveď z 5. 1. 2023:
„Zdravím, Rád by som sa vás opýtal na nasledovné: 20. mája 2016 ste zverejnil na tejto facebookovej stránke radu pravoslávnej dievčine, ktorá chodila v jej očiach s gréckokatolíkom a ktorá bola proti tomu, že by mala zmeniť svoju vieru na katolicizmus, ak by sa mala brať s katolíkom, a dokonca povedala, že by spravila ťažký hriech [,ak by konvertovala na katolicizmus.] Ale vy ste miesto bránenia katolíckej viery reagoval slovami, že tak ako vníma ona svoju vieru, že jej to (cit.) „slúži ku cti a spáse“. Teda aký je rozdiel medzi vami a dajme tomu pravoslávnym biskupom, ktorý verí v to isté? A aký zmysel má pre vás domáhať sa toho, že nie ste heretikom pred ostatnými, keď je vám pápežstvo ukradnuté; dogmy o Blahoslavenej Márii a jej nepoškvrnenému počatiu ukradnuté; učenie o tom, že sa nemožno rozvádzať a znovu brať ukradnuté? Nehovoriac o tom, že pravoslávni neuznávajú mnoho ekumenických koncilov, či učenie o filioque…“ [7]
Na to samozrejme neexistuje odpoveď a výhra v spore a pádnosť argumentu samozrejme stojí na mojej strane. Drzosť tohto heretika však nepozná hraníc… Tu je oná úplne od veci heretická odpoveď Milana Chautura z 5. 1. 2023:
„Človek nesie so sebou nielen dedičnú vinu prarodičov, ale aj mnohé ďalšie omyly predkov, preto je ťažké dnes vyhraňovať sa voči tým, ktorí úprimne veria tak, ako im to vložili do srdca ich rodičia. Dnes vo všeobecnom chaose je dôležité vnímať to, čo je podstatné vo vzťahu človeka k Bohu a prenechať teologické témy tým, ktorí prijali túto zodpovednosť. Zničiť v srdci človeka i tú malú iskričku viery, ktorá ho spája so Stvoriteľom by bolo ľahké, ale rozduchať oheň pravej viery sa dá len vtedy, keď iskru nezhasíme. Preto dnes viac, než hádať sa o tom, kto má viac pravdy, je dôležité posilňovať sa vo viere v Boha a posilňovať sa v živote evanjeliovej lásky. Lebo láska je prvým a tým najzákladnejším prikázaním – takže platí, že z lásky sme boli stvorení a na základe našej lásky k Bohu a blížnemu budeme súdení.“ [7]
Heretik Milan Chautur priznáva, že učenie o pápežstve nie je dôležité a že pravoslávni ho môžu odmietať. Snaží sa tuná vyviniť mladú ženu, že tak jak ona verí (že je ťažkým hriechom stať sa katolíkom), že to nie je jej vina, preto lebo jej to prarodičia alebo rodičia tak nahovorili. Chyba je, však, ale v jej nesprávne sformovanom svedomí. Samozrejme podiel viny nesú aj jej rodičia, ale to ju v tomto danom momente a vyššie uvedenom príklade neospravedlňuje. Ak je vám katolícka pravda o pápežstve predostrená, tak ju musíte prijať. Tu sa nejedná o malé decko, čo nevie, ani čo to pápežstvo znamená, ale o vyrastenú dospelú mladú ženu, ktorá má určité povinnosti k viere, ako som zrovna spomenul.
Ak ste konfrontovaní s katolíckou vierou a argumentmi pre pápežstvo, ste povinní tieto prijať, aj keď ste mohli mať do tej chvíle nevedomosť o tom. Toto neplatí pre prípad onej mladej ženy, ktorá si vie rozanalyzovať v čo veria katolíci a v čo veria takzvaní pravoslávni. Mimochodom Chautur vôbec ani len náznakom nekritizoval jej postoj, ale povedal, že to ako to ona vníma jej „slúži ku cti a spáse“. Ku príkladu, aj keby rozprával s malým dieťaťom a na jednej strane by kritizoval a na druhej strane by zároveň povzdbudzoval postoj alebo presvedčenie od „prarodičov“, ktoré by mohlo malé dieťa papagájovať, stále by bol Chautur heretik s rozoklaným jazykom (hovoriac protirečivo na dve protichodné strany). Povinnosťou je citlivo, ale nie klamaním, odsúdiť zlé heretické názory a i tých, čo si ich prisvojili, ako je v prípade mladej ženy. Lenže on naprieč svojou odpoveďou pravoslávnej mladej žene, ani len na moment neodsúdil jej protikatolicizmus. Ani len nenaznačil, že v to, čo ona verí je ťažko hriešne, zlé a pomýlené a nesnažil sa ju konvertovať.
Takže môže sa nadrapovať koľko chce Milan Chautur: stále je to heretik. Je neuveriteľné, že takto okato a okázale si on dovoľuje pošliapavať katolicizmus a tí ľudia si ho tak či tak obhajujú: to pretože nie sú katolíkmi a nemajú vieru. Sú rovnakými heretikmi, ako je on sám.
Pre spásu však treba byť katolíkom a držať sa katolíckej viery.
Kristián Keller
tradicnykatolik.sk
—
[1] – https://beliana.sav.sk/heslo/autokefalna-cirkev
[2] – https://vatikankatolicky.com/zakladny-katechizmus/
[3] – https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda/posts/pfbid0M41FAV95CT82eBRWxC7LdQwz2fhPHJFdeKGaRKWPa4Wch9Uqi9QS5mfacpoetNpkl
[4] – https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda/posts/pfbid028WtAyuDSgRn7jedPNwoDjYiipgMf8b75LAEuA9AhPMsMdC9SGPkk7j3krqXh9XT3l
[5] – https://vatikankatolicky.com/kluce-sv-petra-neochvejna-viera/
[6] – https://vatikankatolicky.com/slovnik-pojmov-a-principov/
[7] – https://www.facebook.com/VladykaMilanOdpoveda/posts/pfbid0DhsGtuoaYLRfpwpNauPh8MCen3jutMcRGKYvZxqQ8thGVhhpuUVJ12Hj749C8LQ3l