Od Druhého vatikánskeho koncilu tu máme dve rozdielné náboženstvá. Katolicizmus zostáva, ale do popredia sa od Druhého vatikánskeho koncilu dostali nové učenia Novej sekty (ktorá zahŕňa všetky bludy modernistov).
Tento nový spolok viedli heretici (sektári) hrajúci sa na pápežov, či biskupov, kardinálov a podobne. V budovách Cirkvi, a teda hrajúc sa na reprezentantov Katolíckej Cirkvi. Lenže Katolícka Cirkev pekelnými bránami (t. j. jazykmi heretikov) nemôže byť prekonaná. Cirkev ostáva, ale nie je viazaná na nové falošné autority a nie je viazaná budovami a odevmi. Cirkev pozostáva z veriacich, nie z heretikov (de fide).
Pápež Inocent III., Eius Exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie [Cirkev] heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“
Dokument II. vatikánskeho koncilu vs. katolícka bula Unam Sanctam
(článok z vatikankatolicky.com)
II. vatikánsky koncil vs. Unam Sanctam
KNR: II. vatikánsky koncil výslovne učí, že mnohé praktiky nekatolíckych siekt môžu rozhodne splodiť život v milosti a udeliť spásu. To je priame popretie dogmatického učenia Cirkvi, že mimo Cirkvi niet spásy ani odpustenia hriechu.
II. vatikánsky koncil, Unitatis redintegratio (# 3): „U od nás oddelených bratov sa koná aj nemálo posvätných úkonov kresťanského náboženstva, ktoré môžu rozličným spôsobom bezpochyby splodiť skutočný život v milosti, podľa rozmanitého charakteru jednotlivých cirkví alebo spoločenstiev. Treba ich teda pokladať za schopné otvárať vstup do spoločenstva spásy.“
Latinčina „Non paucae etiam christianae religionis actiones sacrae apud fratres a nobis seiunctos peraguntur, quae variis modis secundum diversam condicionem uniuscuiusque Ecclesiae vel Communitatis procul dubio vitam gratiae reapse generare possunt atque aptae dicendae sunt quae ingressum in salutis communionem pandant.“
Pápež Bonifác VIII., Unam Sanctam, 18. november 1302: „S vierou na nás naliehajúcou sme nútení veriť a držať sa jednej, svätej Cirkvi katolíckej a samej apoštolskej. A v toto pevne veríme a prosto vyznávame: mimo nej niet ani spásy, ani odpustenia hriechu, ako prehlasuje Ženích v chválospeve: ‘Jedna je holubica moja, moja dokonalá…’“
(úvodný obrázok prebraný z vatikankatolicky.com)