Proti márnej sláve
Svätý Ján Zlatoústy, z homílie o Evanjeliu podľa Jána, 3. homília: „No márna sláva je natoľko mocná vec, aby zatienila – dokonca od zjavných právd – mysle tých, ktorí sa ňou opantali, a aby ich presvedčila argumentovať proti tomu, čo je dovolené inými; ba čo, podnecuje niektorých, čo vedia a sú presvedčení o pravde, aby predstierali nevedomosť a opozíciu.
Ako sa to stalo v prípade Židov, lebo oni nezapreli Božieho Syna z nevedomosti, ale aby získali česť od zástupu; „Uverili,“ hovorí evanjelista, ale báli sa, „aby ich nevyhnali zo synagógy.“ (xii. 42.) A tak sa vzdali svojej spásy [a prenechali ju] iným. Nie je možné, aby ten, kto je tak horlivý otrok slávy tohto sveta, mohol získať slávu, ktorá je od Boha. Preto ich pokarhal a povedal: „Ako môžete veriť, ktorí prijímate česť ľudí a nehľadáte česť, ktorá pochádza od Boha?“ (v. 44.)
Táto vášeň je akousi hlbokou intoxikáciou a núti toho, kto je ňou opantaný, sa z nej ťažko vymaniť. A odpútávác duše svojich zajatcov od nebeských vecí, pribíja ich k zemi a ponecháva ich nevzhliadať k pravému svetlu, no presviedča ich stále váľať sa v bahne, čím im dáva natoľkých mocných pánov, že majú takú vládu nad nimi, že by nemuseli používať ani príkazy. Lebo človek, ktorý je chorý na túto chorobu robí sám od seba (a bez prikazovania) všetko, o čom si myslí, že bude jeho pánom príjemné.“
Svätý Ján Cassian, Inštitúty: „Prostriedky, ktorými môžeme prekonať márnu slávu. A tak atlét Kristov, ktorý sa chce zákonným spôsobom snažiť v tomto opravdivom a duchovnom boji, by sa mal všetkými prostriedkami snažiť prekonať toto premenlivé monštrum mnohých tvarov, ktoré, keďže na nás útočí zo všetkých strán ako nejaká mnochápadlová zloba, sa môžeme z nej vyvliecť prostriedkom akým je tento; viď. meditovaním o Dávidovom výroku: Pán rozmetal kosti tých, ktorí sa chceli páčiť ľuďom. [Žalm 53,6]
Na začiatok, by sme nemali dovoliť samých seba robiť nič na podnet márnej slávy a pre dosiahnutie márnej slávy. Ďalej, ak započneme robiť nejakú vec dobre, mali by sme ju udržiavať s rovnakou starostlivosťou, zo strachu, lež aby sa potom zloba márnej slávy mala vkradnúť dnu a mala poničiť plody našej práce. A všetkému, čo je veľmi málo na úžitok alebo malej hodnoty v spoločnom súžití bratov, by sme sa mali vyvarovať, ako niečomu, čo vedie k sebachvále; a čokoľvek nás urobí hodnými obdivu medzi ostatnými a za čo by nám mál vzrásť kredit medzi ľuďmi, ako keby sme boli len my jediní ľudia, čo sú takého schopní – tomuto tu by sme sa mali strániť.
Lebo týmito znameniami smrtiaca poškvrna márnej slávy sa ukáže, že sa na nás prilepuje; z ktorej by sme sa mali veľmi ľahko vyvliecť ak uvážime, že by sme mali stratiť nie iba ovocie tamtej našej práce, ktorú sme vykonali na podnet márnej slávy, ale že by sme mali byť vinní takisto aj z ťažkého hriechu a ako bezbožní ľudia podísť večným trestom, nakoľko toho, že sme ukrivdili Bohu, robením pre priazeň ľudí to, čo sme mali urobiť pre Boha, a sme usvedčení Ním – ktorý pozná všetky tajomstvá – z preferovania ľudí miesto Boha a z preferovania slávy od sveta miesto slávy od Pána.“
Svätý Ján Zlatoústy, z homílie o Evanjeliu podľa Jána, 3. homília: „Lebo človek, ktorý je chorý na túto chorobu, robí sám od seba a bez príkazov všetko, čo si myslí, že bude príjemné pre jeho pánov. Kvôli nim sa oblieka do bohatého odevu a skrášľuje si tvár, znáša tieto bolesti nie pre seba, ale pre ostatných; a vedie za sebou karavánu nasledovníkov naprieč trhoviskom, aby ho ostatní obdivovali, a všetko, čo robí, je že sa ta naprieč prechádza iba z podlízavosti voči zvyšku sveta.
Môže byť nejaký stav mysle úbohejší ako tento?
Aby ho ostatní mohli obdivovať, je väčšmi poháňaný pred skazu. Chceli by ste sa dozvedieť, aké despotské hojdákanie sa vykonáva? Prečo samozrejme Kristove slová sú dostatočné, na to, aby to všetko odhalili. Vypočujte si však tieto ďalšie poznámky. Ak sa spýtate niektorého z tých mužov, ktorí sa miešajú do štátnych záležitostí a vynakladajú veľké výdavky, prečo hýria takým množstvom zlata a čo znamenajú ich toľké obrovské výdavky; budete od nich počuť, že to nie je na nič inšie, než na potešenie ľudí. Ak sa znova spýtate, na ich názor, že akí to môžu byť ľudia; povedia, že je to vec plná zmätku a búrlivá, zložená z väčšej časti z blbostí, valiac sa naslepo sem a tam, ako morské vlny, a vec často zložená z rôznych a protichodných názorov. Nemal by byť človek, ktorý takéhoto pána má, byť poľutovaniahodnejší ako ktokoľvek iný?“
Sv. Ján Cassian, Inštitúty: „Príklad ukazujúci, ako bol kráľ Ezechiáš zvrhnutý šípom márnej slávy. Tak čítame, že Ezechiáš, judský kráľ, muž najdokonalejšej spravodlivosti vo všetkom a schválený svedkom Svätého písma, po nespočetných pochvalách za jeho cnosti, bol zvrhnutý jediným šípom márnej slávy. A ten, kto jedinou svojou modlitbou dokázal zabezpečiť smrť stoosemdesiatpäťtisícovej armády Asýrčanov, ktorých anjel zničil za jednu noc, je premožený chvastúnstvom a márnomyseľnosťou.