O počúvaní javiskových hráčov (hercov) namiesto Syna Božieho.
Svätý Ján Zlatoústy, Homílie k Jánovmu evanjeliu, 1. homília: „Nevidíte, ako v kráľovských palácoch nie sú tí, ktorí urazili, ale tí, ktorí boli čestne vyznamenaní, ktorí sú povolaní zdieľať zvláštnu priazeň a sú započítaní medzi kráľovými priateľmi. Prišiel k nám posol z neba, poslaný samotným Bohom, aby sa s nami porozprával o určitých nevyhnutných záležitostiach, a vy odchádzate nepočúvajúc Jeho vôľu a posolstvo, ktoré vám posiela, a sedíte a počúvate javiskových hráčov. Aké hromy, aké blesky z neba, si toto správanie zaslúži!“
Viac k téme: proti márnomyseľnosti. Ján Cassian, Inštitúty: „Lebo [márna sláva] sa pokúša zraniť Kristovho vojaka v jeho obliekaní, v spôsobe, chôdzi, hlase, práci, bdeniach, pôstoch, modlitbách, keď sa stiahne, keď číta, v jeho vedomostiach, jeho mlčanlivosti, poslušnosti, pokore, trpezlivosti a ako nejaká najnebezpečnejšia skala ukrytá pod vlniacimi sa vlnami spôsobuje nepredvídané a nešťastné stroskotanie lode, tým, ktorí sa plavia s príjemným vánkom a zakiaľ nie sú v strehu alebo sa sa pred tým nechránia.“
Ján Cassian, dielo s názvom Konferencie:
„Ako môže byť márna sláva a pýcha skonzumovaná bez akejkoľvek pomoci tela.
A aby sme pokračovali v poradí – ktoré sme navrhli – [a] s naším rozprávaním o spôsobe, akým konajú ostatné vášne (našu analýzu sme museli prerušiť týmto rozprávaním o obžerstve a Pánovom pokušení), márnomyseľnosť a pýcha môžu byť skonzumované aj bez najmenšej pomoci tela. Lebo akým spôsobom potrebujú tieto vášne nejakú činnosť tela, ktorá prináša rozsiahlu skazu na dušu, ktorú vezmú do zajatia len jej súhlasom a túžbou získať chválu a slávu od ľudí? Alebo aký čin zo strany tela bol v tej starodávnej pýche v prípade vyššie uvedeného Lucifera? – ako to iba pojal vo svojom srdci a mysli, ako nám hovorí prorok, ktorý povedal v tom svojom srdci: Vystúpim do neba, postavím svoj trón nad hviezdy Božie. Vystúpim nad výšiny oblakov, budem ako Najvyšší. (Izaiáš 14:13-14) A tak jakže nemal nikoho, kto by ho podnietil k tejto pýche, takže iba jeho myšlienky boli pôvodcami hriechu, keď bol dokonaný a iba jeho myšlienky boli pôvodcami jeho večného pádu; obzvlášť, keď nenasledovalo žiadne uplatnenie si nadvlády, na ktorú mieril.“
Ján Cassian, Konferencie:
„O spôsobe pokúšania, v ktorom diabol napádal nášho Pána.
Bolo totiž správne, že Ten, kto vlastnil dokonalý obraz a podobu Boha, bol sám pokúšaný týmito vášňami, ktorými bol pokúšaný aj Adam, kým si zachoval Boží obraz neporušený, to znamená [bol pokúšaný] obžerstvom, márnomyseľnosťou, pýchou; a nie cez tie, do ktorých bol vlastnou vinou [Adam] zapletený a zakomponovaný po prestúpení prikázania, keď bol obraz a podoba Boha pokazený (-á). Lebo to bolo obžerstvo, cez ktoré vzal ovocie zo zakázaného stromu, márnomyseľnosť, cez ktorú sa hovorilo, že sa vám otvoria oči, a pýcha, ktorou sa povedalo, že budete ako bohovia, ktorí budú poznať dobro a zlo. (Genesis 3:5) S týmito tromi hriechmi potom čítame, že aj Pán, náš Spasiteľ, bol pokúšaný; s obžerstvom, keď mu diabol povedal: „Prikáž týmto kameňom, aby sa stali chlebom“; s márnou slávou: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu“; s pýchou, keď mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a povedal: „Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš ma uctievať“, aby nás svojím príkladom naučil, ako máme poraziť pokušiteľa, keď sme napadnutí rovnakými pokušeniami ako On. A tak sa o prvom aj o druhom hovorí ako o Adamovi; jeden z nich je prvým pre zničenie a smrť a druhý je prvým pre vzkriesenie a život. Prostredníctvom jedného je celá ľudská rasa privedená do odsúdenia, prostredníctvom druhého je celá ľudská rasa oslobodená. Jeden bol vyrobený zo surovej a nesformovanej zeme, druhý sa narodil z Panny Márie.“