Pápež sv. Agatho, III. Konštantínopolský koncil, 680-681: „…ako by sa dalo nájsť poznanie Písma, v jeho plnosti, pokiaľ by to naši svätí a apoštolskí predchodcovia a úctyhodných päť koncilov kaninicky nedefinovali; [čož] my zachovávame v jednoduchosti srdca a bez akéhokoľvek prekrúcania zachovávame vieru, ktorá k nám prichádza od Otcov, vždy túžiac a usilujúcich sa vlastniť toto jediné a hlavné dobro, totiž: aby sa nič nezmenšovalo z vecí kánonicky definovaných a aby sa v tom nič nezmenilo ani k tomu nepridalo, ale aby tie isté veci, v slovách aj v zmysle, zostali nedotknuté?“ (Numbers, kapitola 16)
—
Pápež Pius IX., Prvý vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 4. kapitola: O viere a rozume, 1870, ex cathedra: „Preto sa musí neustále udržiavať ten význam posvätných dogiem, ktorý raz vyhlásila svätá matka Cirkev, a nikdy od tohto zmyslu nemožno ustúpiť pod zdanlivou zámienkou v mene hlbšieho poznania.“
—
Pápež Gregor XVI.: „… nič z ustanovených vecí by sa nemalo zmenšovať; nič meniť; nič pridávať; ale musia byť zachované obe: čo sa týka vyjadrenia a významu.“ (Mirari Vos #7, 15. august 1832)
—
Kláštor Najsvätejšej Rodiny, odpoveď na námietku „osobný výklad“:
„NÁMIETKA – Chováte sa ako protestant. Protestant si osobne vykladá Sväté Písmo a vy si osobne vykladáte dogmatické vyhlásenia.
ODPOVEĎ – Pápež Pius IX., Prvý vatikánsky koncil, 3. zasadnutie, 4. kapitola: O viere a rozume, 1870, ex cathedra: „Preto sa musí neustále udržiavať ten význam posvätných dogiem, ktorý raz vyhlásila svätá matka Cirkev, a nikdy od tohto zmyslu nemožno ustúpiť pod zdanlivou zámienkou v mene hlbšieho poznania.“ Existuje však niekoľko ďalších argumentov, ktoré vyvracajú a rozoberajú na kúsky totálny nezmysel a kacírsku mentalitu, ktorá predstavuje koreň tejto námietky. Ľudia, čo toto tvrdia, nerozumejú katolíckemu učeniu ani tomu, čo je vernosť Magistériu. Tridentský koncil vo svojom Dekréte o sviatosti posvätného stavu slávnostne vyhlásil, že dogmatické kánony sú určené na používanie všetkými veriacimi!
Pápež Pius IV., Tridentský koncil, 23. zasadnutie, 4. kapitola: „Toto jest, čo posvätný snem pokladal za potrebné učiť veriacich Kristových o sviatosti posvätného stavu. Všetok opak sa však [snem] rozhodol odsúdiť prostredníctvom definitívnych a náležitých kánonov tu nasledujúcim spôsobom, aby všetci pred Kristom, využívajúc pravidlo viery, v temnotách toľkých bludov, mohli ľahšie rozoznať a pridŕžať sa katolíckej pravdy.“
Slovo „kánon“ (v gréčtine: kanon) znamená trstina; rovný prút alebo tyč; meracia palica; niečo, čo slúži na určovanie, rozhodovanie alebo meranie. Tridentský koncil neomylne vyhlasuje, že jeho kánony sú meracími trstinami pre „všetkých“, aby využívajúc tieto pravidlá viery, mohli rozoznať a brániť pravdu uprostred temnoty! Toto veľmi dôležité vyhlásenie zmieta zo stola tvrdenie tých, čo tvrdia, že používanie dogiem na dokazovanie téz je „osobným výkladom“.
Ďalej, ak katolík, ktorý sa riadi presne tým, čo vyhlásil Petrov stolec (dogmatický text), nedospieva k pravde, ale dopúšťa sa „osobnej interpretácie“ – ako tvrdia oni – podľa čoho sa má teda riadiť? Kto interpretuje dogmatické vyhlásenie? A kto interpretuje interpretáciu dogmatického vyhlásenia? A kto interpretuje interpretáciu interpretácie dogmatického vyhlásenia? A kto interpretuje interpretáciu interpretácie interpretácie dogmatického vyhlásenia? Odpoveďou je, že nikdy by to neskončilo a nikto by nikdy nemohol dospieť k pravde ohľadom čohokoľvek. V takomto systéme by potom depozit viery a dogmatické učenia Cirkvi neboli ničím iným ako osobnými názormi, čož je ČÍRY PROTESTANTIZMUS.
Sv. František Saleský to dobre vysvetlil voči protestantom.
Sv. František Saleský (učiteľ Cirkvi), Katolícka kontroverzia, cca. rok 1602, s. 228: „Koncily… rozhodnú a definujú nejakú stať. Ak sa po tomto všetkom musí urobiť ďalšie preverenie predtým, než sa prijme ich [koncilové] rozhodnutie, či nebude treba ešte jedno? Kto by nechcel urobiť svoje preverenie a kedy bude vec vyriešená? (…) A prečo nie aj tretie, aby sa zistilo, či je to druhé presné? A potom štvrté, aby sa preverilo tretie? Všetko by sa muselo robiť odznova a budúce generácie nikdy nebudú dôverovať starším, ale budú vždy obracať naruby najsvätejšie články viery na kolotoči svojich vysvetlení… My však hovoríme, že keď koncil takéto preverenie urobil, naše mozgy teraz už nemajú prehodnocovať, ale veriť.“ [3]
„Interpretácia“ sa končí slovami samotnej dogmy! Ak nie, potom sa neskončí nikdy, ako sme mohli vidieť vyššie – máte len omylný výklad za omylným výkladom za omylným výkladom za omylným výkladom. Ak sa špekulovanie neskončí neomylnou definíciou (z Petrovho stolca), potom sa neskončí nikdy.“ (Brat Peter Dimond, O.S.B. a Brat Michal Dimond, O.S.B.)
—
Kristián Keller, tradicnykatolik.sk
Ilustračný obrázok: grok