„Keď pastier sa stane vlkom, tak prvá úloha stáda je brániť sa.„ (Dom Prosper Guéranger, The Liturgical Year, Vol. 4, str. 379)
Toto je reakcia na článok z 26. septembra 2024, ktorý sa objavil na Slovenskom dohovore za rodinu (ďalej len ‚SDzR‘), v ktorom sa tvrdí, že ľudia nesmú posudzovať kňazov a že tí, ktorí tak robia, tak sa dopúšťajú vážneho hriechu, odkaz na ich článok je tuná: https://slovenskydohovorzarodinu.sk/clanky/aj-ty-posudzujes-papeza-knazov-namiesto-toho-celym-srdcom-bojujme-o-knazske-srdcia/
V článku sa tvrdí, že nemožno posudzovať kňazov. Opierajú sa však hlavne o súkromné zjavenia a niektoré modernistické Katolíckou Cirkvou neuznané zjavenia a tiež si vykladajú sv. Písmo po svojom. Necitujú žiadné magisterské učenie na svoje tvrdenie, lebo skrátka také ani nie je. Článok namieta, že nemožno posudzovať ‚pápeža‘ alebo kňazov bez hriechu a tvrdia, že súdenie kňazov prislúcha jedine Bohu. Zacitujem teraz niektoré pasáže z onoho článku (zvýraznenia sú od ich):
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
Otec Matúš Marcin: „My preto nemáme právo súdiť, lebo Ježiš vraví, že on sám ich bude súdiť podľa svojej vlastnej spravodlivosti a nepotrebuje k tomu naše nedokonalé bezbožné súdy.“
Nad týmto sa však treba logicky zamyslieť a posúdiť, že či to môže byť pravdivé. Keď tak urobíme, narazíme logicky na fakt, že toto učenie je mylné a nepravdivé. Takto určite nemôže hovoriť Ježiš Kristus – jednoducho alebo z jednoduchého dôvodu – to pretože aj skutočného napr. neposlušného alebo verejne nemravného katolíckeho kňaza, či heretických kňazov, alebo aj dokonca platných pápežov, či protipápežov napr. Honorius, v minulosti posudzovali iní: a to predovšetkým biskupi, kardináli, rôzni doktori Cirkvi a tiež predovšetkým v prvom rade pápeži + taktiež aj iní kňazi alebo osoby poverené v Rímskej kúrii posudzovaním tých, či oných previnilcov. Medzi rôznych previnilcov v histórii Cirkvi, pravda, patrilo mnoho kňazov, ktorí sa rôzne prehrešili proti Katolíckej Cirkvi.
Preklad: „Gregory, biskup, služobník Božích služobníkov, všetkým, ktorí prejavujú náležitú poslušnosť svätému Petrovi v celom Taliansku a nemeckom kráľovstve, pozdrav a apoštolské požehnanie. Pokiaľ ide o kňazov, diakonov a subdiakonov, ktorí sú vinní zo zločinu smilstva im v mene všemohúceho Boha a z poverenia sv. Petra zakazujeme vstup do kostola, kým nebudú činiť pokánie a neupravia svoje cesty. Nech sa nikto z vás neodváži počúvať ich úradovanie [pozn. ich omše a obrady], lebo ich požehnanie sa stáva kliatbou a ich modlitba hriechom, ako dosvedčuje Pán skrze proroka, ktorý hovorí: ‚Preklínam tvoje požehnania‘ (Malachiáš 2:2).
– pápež sv. Gregor VII., Verným z Talianska a Nemecka, 1079 (Epistolae Vagantes #32)
O čo viac toto prekliatie sa vzťahuje na rôznych „kňazov“, ktorí žehnajú v sekte Františka páry rovnakého pohlavia (viď situáciu v sekte protipápeža Františka po zverejneni nechválene známeho dokumentu Fiducia Suplicans z minulého roku). O tom však viac inokedy. Naspäť však k onej otázke, že či vôbec možno súdiť niekedy kňazov? – Ono aj väčšina historicky najnzámejších heretikov, ako bol napr. Ján Hus, Martin Luther, Nestórius, Árius, Photios z Konštanínopolu a pod., boli prv vysvätenými kňazmi a potom boli súdení reálnymi ľuďmi, keď sa stali heretikmi, neboli súdení iba Bohom; t. j. boli odsúdení pápežmi, biskupmi, cirkevnými súdmi a taktiež bolo prikázané aj kresťanskému ľuďu, aby týchto kňazov nenasledovali. Tým pádom moc posúdiť alebo posudzovať, či ten, alebo onen kňaz je, alebo nie je, heretikom – či sa má človek potom vyhýbať onomu, ak hlása herézy, má samozrejme aj každý bežný človek, t. j. laik.
Uvediem päť príkladov záväzných rozsudkov pápežov na ilustrovanie tohto argumentu:
Mimochodom: aj podľa sv. Písma majú povinnosť ľudia odsúdiť hlásateľov falošného evanjelia: „Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!“ (Gal 1,8) – teda možnosť určiť a osdúdiť vinníka včetne heretického kňaza, ak onen hlása falošné evanjelium, má samozrejme aj bežný človek, či laik.
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
1. Pápež Lev XIII., Satis Cognitum (#9), jún 29. r. 1896: „Cirkev, založená na týchto princípoch, vedomá si svojho úradu, neurobila nič s tak veľkou vervou a snahou, než čo preukázala v chránení integrity viery. Preto, ona brala ako rebelov, a vyhodila z radov jej deti, všetky, ktoré držia presvedčenia v akomkoľvek bode doktríny iné od jej vlastných. Arianisti, montanisti, novatiani, quartadecimaniáni, eutychovia s určitosťou neodmietli všetky katolícke doktríny: odmietli len určitú časť z nej. Stále však, kto by nevedel ,že boli deklarovaní heretici a odpútali sa od objatia Cirkve? Rovnakým spôsobom boli zavrhnutí všetci autori heretických princípov, ktorí ich nasledovali v príslušných dobách.“
Komentár: tí, čo nasledovali rôznych heretikov v príslušných dobách, boli isto mnohí z nich nie len bežní ľudia, ale aj kňazi. Veď autormi rôznych heréz boli v mnohých prípadoch kňazi alebo biskupi. Pápež Lev XIII. hovorí „kto by nevedel, že boli deklarovaní heretici a odpútali sa od objatia Cirkve?“ – jasne naznačujúc, že boli súdení ľuďmi a nie len Bohom.
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
2. Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, 1215, Konštitúcia 3, o heretikoch: „My exkomunikujeme a uvaľujeme kliatbu na každú herézu, ktorá sa stavia proti tejto svätej, ortodoxnej a katolíckej viere, ktorú sme vyložili vyššie. Odsudzujeme všetkých heretikov, nech sa skrývajú za akýmikoľvek menami. Vskutku majú rôzne tváre, ale ich chvosty sú spolu zviazané, nakoľko sú rovnakí vo svojej pýche.“
Komentár: toto samozrejme platí aj na kňazov, ktorí nasledujú herézy a stavajú sa „proti tejto svätej, ortodoxnej a katolíckej viere“ – jasne naznačujúc, že boli súdení ľuďmi, konkrétne pápežom a prítomnými na koncile a nie len Bohom. A samozrejme príkaz nasledovať tento koncil a odsúdiť heretikov mali aj bežní ľudia.
Nič nemôže byť azda jasnejšie. Koncil hovorí, že „Odsudzujeme všetkých heretikov, nech sa skrývajú za akýmikoľvek menami„ – ešte raz, to samozrejme zahŕňa aj kňazov, čo by sa vzpriečili viere.
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
3. Pápež Pelágius II., epištola (1), Quod ad dilectionem, 585: „Ak sa však niekto rozumie alebo verí alebo sa opovažuje učiť v rozpore s touto vierou, nech vie, že je odsúdený a tiež prekliaty podľa mienky tých istých otcov.“
Komentár: znova, ten čo verí v rozpore s vierou, na neho je uvalená kliadba a je „odsúdený“ – jasne naznačujúc, že heretici, medzi ktorými mohli byť potencionálne i kňazi, sú súdení aj ľuďmi a nie len Bohom.
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
4. Efezský koncil, 431, Kánon 5: „Ak sa niekto opováži povedať, že Kristus bol Boha nosiacim človekom, a nevyznáva skôr že bol Bohom podľa pravdy, podstatou jedným Synom, nakoľko ‘Slovo sa telom stalo’ a že mal účasť na krvi a tele podobne ako my, nech je prekliaty.“
Kláštor Najsvätejšej Rodiny, Brat Peter Dimond O.S.B.: „Ježiš nie je dvoma rôznymi ľuďmi. Je JEDNOU BOŽSKOU OSOBOU s dvoma prirodzenosťami. Preto to, čo sa deje s jeho ľudskou prirodzenosťou, sa skutočne deje s jeho jednou osobou. Jeho osoba sa vo svojej ľudskej prirodzenosti počala a narodila z Márie. Ona je teda skutočne jeho matkou a matkou Božou.“
Komentár: znova, ak sa niekto opováži, t. j. aj kňaz, povedať vyššie uvedenú nestoriánsku herézu proti tajmostvu Vteleného Slova, nech je prekliaty – jasne naznačujúc, že aj my môžeme usídiť, že daný človkek (i kňaz) je prekliaty – že hlása falošné evanjelium a herézu. Je skutočne pozoruhodné, že v prípade heretika Nestóriusa, to bol práve vtedy bežný laik z davu, ktorý sa ozval proti heretikovi Nestóriusovi, keď Nestórius zhrozenému davu z episkopálneho pultu začal chrliť svoje herézy. Toto správanie si získalo obdiv a podporu mnohých pápežov v histórii:
Dom Prosper Guéranger, The Liturgical Year, Vol. 4, p. 379, o tom, ako laik v 5. storočí vzdoroval a odsúdil Nestoriusa, svojho biskupa, keď prezentoval viditeľnú herézu: „Bolo to vtedy, keď satan vyprodukoval Nestoriusa… zasadeného na Stolci Konštantínopolu… v tom istom roku jeho povýšenia, na Vianočný Deň r. 428, Nestorius si zobral príležitosť veľkej návštevnosti, ktorá sa zišla kvôli úcte Panny Márie a jej Dieťaťa, (a) vyslovil z Episkopálneho pultu bohorúhačské slová: „Mária nepriniesla na svet Boha, jej Syn bol iba muž, inštrument Božskosti.“ Dav sa striasol s hrôzou. Eusebius, jednoduchý laik, sa postavil na znak veľkého rozhorčenia a protestoval proti tejto hrubosti. Čoskoro, mnoho [ľudí] konkrétne protestovalo, zapojili sa, rozšírili sa v mene členov tohto úzkosťou zasiahnutého kostola, (a) zoslali anathemu proti každému, kto by sa opovážil povedať: „Jednorodený Syn Otca a Syn Márie sú iné osoby.“ Takéto veľkodušné správanie bolo ochranou Byzancie a vyhralo si obdiv pápežov a koncilov. Keď pastier sa stane vlkom, tak prvá úloha stáda je brániť sa.“
SDzR: „DOMINIK CHMIELEWSKI, SDB
Pán Ježiš hovorí veľa mystikom a svätým: súd kňaza máte prenechať IBA MNE, IBA JA môžem súdiť kňaza!„
5. Samozrejme by som mohol uviesť mnoho ďalších príkladov na ilustrovanie toho, že odsúdiť kňaza môže nie len Boh, ale aj ľudia v Cirkvi. Avšak nasledovný posledný príkad, ktorý uvediem, kompletne rúca mylné argumenty a tvrdenia SDzR:
„A napriek tomu, nabádajúc ich apoštolskou autoritou, by ste mali radiť všetkým a požadovať všetkých, ktorí majú kresťanskú a katolícku vieru – cisárov, kráľov, vojvodcov, kniežatá, markízy, grófov, barónov, vojakov, richtárov, rektorov, konzulov, prokonzulov, konšelov, komunity a univerzity rôznych kráľovstiev, provincií, miest, hradov, dedín, krajín a iných miest tohto druhu, nezabúdajúc na všetkých ostatných, ktorí vykonávajú časnú právomoc podľa formy a požiadaviek zákona – vyhnať z kráľovstiev, provincií, miest, mestečiek, hradov, dedín, krajín a všetkých ostatných vyššie uvedených miest a panstiev, každého jedného heretika tohto druhu ( v súlade s teóriou Lateránskeho koncilu, ktorý začína Sicut ait), o ktorých verejne alebo zjavne prostredníctvom dôkazov o skutočnosti – podobne ako o tých, ktorí sú zapojení do zločinu úžery – vedia, že sú heretickí; a správať sa k nim ako ku chorým ovciam infikujúce stádo Pána, kým a dokým od nás alebo od vás, alebo od iných cirkevných sudcov alebo inkvizítorov, ktorí sa držia viery a spoločenstva Rímskej cirkvi, nedostanú iné poučenie. Nemali by ani dovoliť týmto heretikom kázať vo svojich obvodoch, mať bydlisko, udržiavať si teplý domov, uzatvárať s nimi zmluvy, vykonávať akýkoľvek druh obchodu alebo obchodovania alebo mať pohodlie ľudstva uprostred Kristových veriacich.“
– pápež Martin V., Inter Cunctas, 22. februára 1418
Komentár: táto pápežska bulla a nariadenie z prvej polovice 15. storočia hovorila o tom, ako sa majú správať katolícke štáty a zriadenia … a menuje množstvo konkrétných hodností (grófov, barónov, rektorov, richtárov miest, či dedín a pod.) … že ako sa majú správať k heretikom, ktorí boli podozriví z kacírstiev Jána Husa a Hieronýma z Prahy. (Ktorých Kostnický koncil slávnostne zavrhol a pápež Martin V. ich oficiálne vyhlásil za heretikov.) Hovoriac však o tých, ktorí nie že boli vyhlásení heretikmi, ale o „ktorých verejne alebo zjavne prostredníctvom dôkazov o skutočnosti„ bolo zjavné, že sú heretikmi (t. j. nevyhlásených heretikoch), tak ako keď je zjavné, ak sú niektorí „zapojení do zločinu úžery“, bulla hovorí, že sa k nim treba správať ako ku „chorým ovciam infikujúce stádo Pána“. Áno! A taktiež pápež Martin V. spomína, okrem mnohých iných vecí a zákazov voči nim, že by „nemali… dovoliť týmto heretikom kázať vo svojich obvodoch“ – to samozrejme zahrňuje aj kňazov, ktorí by sa bol pridali k takzvaným Husitom a chceli by kázať svoje bludy z rečníckeho pultu a vedelo by sa dopredu o nich, že bludy Husa alebo osobu heretika Husa už obhajujú prostedníctvom dôkazov o skutočnosti.
Ergo! tvrdenie, že iba Boh môže posudzovať kňaza a následne už nikto iný, je heretické. Kontradiktuje to slávnosným neomylným aktom pápežov a katolíckym princípom, podľa ktorých sa musia ľudia v Cirkvi riadiť. Samozrejme heretickí kňazi boli Cirkvou odsúdení na základe autority Boha, Ježiša Krista, ktorú Boh Ježiš zveril ochrancom viery, predovšetkým pápežom – ktorým On zveril silu kľúčov – a potom biskupom spojeným s pápežom, ktorým je ďalej od neho pápeža, ako hlavy, distribuovaná sila kľúčov poverením, t. j. poverením skutočného pápeža. Bežní ľudia laici, hoc nemajú moc vynášať cirkevné rozsudky na úrovni cirkevných súdov, pretože nie sú ordinovanými a osadenými do úradu, majú však právo a ba aj povinnosť posudzovať, posúdiť alebo odsúdiť na základe toho, či sa daný kňaz previňuje proti viere alebo Cirkvi, odsúdiť dopredu takého, už len na základe skutočnosti a faktov známych o osobe (prestne ako to učí Kostnický koncil).
O takzvaných pravoslávnych rozkolníkoch
O. Marcin, november 2019: „pravoslávni v tých východnych cirkvach… to sú všeobecné.“ O takzvaných pravoslávnych rozkolníkoch heretik Marcin hovorí, že majú všeobecné cirkvi – viac tuná. To je samozrejme heréza.
Pápež Gregor XVI., Commissum Divinitus (# 11), 17. máj 1835: „‘…aby mohol každý, čo sa opováži opustiť jednotu Petra, pochopiť, že už viac nemá účasť na božskom tajomstve.’ Svätý Hieronym dodáva: ‘Každý, kto je Baránka mimo tohto domu, je podlý. Tí, čo neboli v Noemovej arche, počas potopy zahynuli.’“ [- čiže podlými sú aj kňazi, ktorý berú, svätokrádežne, sv. Prijímanie, ktorých nájdeme u tzv. pravoslávnych]
Vezmite si aj inú vec. Najbežnejší príklad posudzovania, ktoré laik musí urobiť je, ak laik súdi alebo usudzuje, že hreteikom je tzv. „orthodoxný“ alebo „pravoslávny“ východný rozkolnícky kňaz, ktorý odmieta pápežstvo a jurisdikciu pápežského primátu, ako aj katolícke hierarchické usporiadanie. Každý, aj laik, je slobodný posúdiť, že takýto východný kňaz je heretikom a že ten kňaz koná zle a je v protiklade voči Cirkvi a Evanjeliu. Je z Evanjelia jasné a evidentné, že Ježiš zveril kľúče apoštolovi Petrovi, dal mu moc riadiť Cirkev a na ňom postavil svoju Cirkev (Mt 16,18; Jn 21,15-17).
Niekto by však namietal slovami: ale však východní rozkolníci oficiálne opustili Cirkev, teda to sa líši od posudzovania ostatných kňazov. Veď ale, videli sme. Aj keď kňaz hlása herézy napríklad utraquizmu (Husiti), že laici musia dostávať prijímanie v rímskom obrade pod oboma podobami, vínom a chlebom, alebo nestorianizmu a pod., vieme dopredu posúdiť a odsúdiť takého, ako niekoho, kto napáda stádo falošnými doktrínami, ako heretika, i napriek tomu, že oficiálne neopustil Katolícku Cirkev. To po prvé a pod druhé, SDzR nerozlišuje medzi kňazom Cirkvi a medzi kňazom pravoslávnej nekatolíckej cirkvi. A po tretie: sekta protipápeža Františka berie aj rozkolníckych kňazov za skutočných kňazov Cirkvi, čo je – pravdaže – ich heréza.
Protipápež Benedikt XVI., Spoločné vyhlásenie so schizmatickým patriarchom Bartholomeom, 30. november 2006: „Toto bratské stretnutie, ktoré nás zbližuje, pápeža Benedikta XVI. Ríma a ekumenického patriarchu Bartolomeja I., je Božou prácou a v určitom zmysle jeho darom. Vzdávame vďaky Pôvodcovi všetkého, čo je dobré, ktorý nám ešte raz dovoľuje v modlitbe a v dialógu vyjadriť radosť, ktorú pociťujeme ako bratia, a obnoviť náš záväzok hýbať sa smerom k plnému spoločenstvu. Tento záväzok pochádza z vôle Pána a z našej zodpovednosti ako pastorov v Cirkvi Krista… Čo sa týka vzťahov medzi Cirkvou Ríma a cirkvou Konštantínopola, nemôžeme zlyhať pripomenúť si slávnostný cirkevný čin vymazávajúci pamäť starodávnych [cirkevných] kliatob, ktoré mali po storočia negatívny účinok na naše cirkvi.“ [heretik Benedikt XVI. nazýva rozkolníkov pastormi v Cirkvi Krista, čož je do očí bijúca heréza – ich rozkolnícki kňazi, nie sú pastormi v Cirkvi Krista, ale sú mimo Cirkvi Krista]
Františkovo spoločné vyhlásenie z 12. februára 2016 s „pravoslávnym patriarchom“ Kirilom z Moskvy:
„24. Pravoslávni a katolíci sú spojení nielen zdielanou Tradíciou cirkvi prvého tisícročia, ale aj poslaním hlásať Kristovo evanjelium v dnešnom svete. Toto poslanie zahŕňa vzájomnú úctu k členom kresťanských spoločenstiev a vylučuje akúkoľvek formu prozelytizmu. Nie sme konkurenti, ale bratia a tento koncept musí riadiť všetky naše vzájomné činy, ako aj tie, ktoré smerujú k vonkajšiemu svetu…“ [- tento heretický dokument je prosto odmietnutím pápežstva]
Kňaz zostáva kňazom stále, aj keď odpadne od viery. To je nemeniteľná skutočnosť. Ono kňaz kňazom neprestáva byť, keď je už raz platne (myslené platnou formou) ordinovaný, i keď následne upadne do hriechu alebo upadne nebodaj do herézy, či opustí Cirkev, aby si založil nebodaj vlastnú sektu, alebo je už súčasťou nejakej sekty aj pred ordinovaním, viď takzvaní pravoslávni, ktorí sa nechávajú v oných sektách ordinovať. Východní pravoslávni majú vysvätených kňazov, ale majú ich však vysvätených neoprávnene. Vysvätenie kňaza zanecháva na vysvätenom človeku nezmazateľnú stopu, či znak, ktorú alebo ktorý nejde už zmazať. To však, ale neznamená, že toho daného kňaza nemožno nikdy súdiť z opustenia viery alebo z nejakých iných verejne škandalóznych činov.
Dôvod prečo SDzR, Kuffa, Marcin a pod. nechcú, aby ľudia súdili heretických kňazov, či protipápeža Františka
Dôvod prečo títo novus ordo heretici z SDzR, ako aj modernista a synkretista Marián Kuffa, Matúš Marcin a pod., odsudzujú, ak niekto správne posudzuje kňazov, je, že si chcú skrátka podvodným spôsobom upevniť moc pred ostatnými (moc, ktorú však v skutočnosti nemajú, preto lebo sú heretikmi a tak mimo Cirkvi). Toto je onen hlavný dôvod, prečo títo heretici a podvodníci tak konajú a tak hovoria ako hovoria, mimo toho, že si i oni prisvojili mnohé herézy falošného ekumenizmu:
SDzR (článok): „EMERITNÝ EXORCISTA O. MATÚŠ MARCIN
Svätý otec František, [heréza! – nazväť kaciera protipápeža Františka svätým, zoči voči jeho roky verejne známym činom, je totálne rúhanie sa a odpadlíctvo] biskupi a kňazi sú v prvej línii pokušení – aj ich zvádza zlý duch. Z duchovného zápasu nie sú vylúčení, práve naopak, démon napáda v prvom rade ich, pretože si je vedomý toho, že ak zvedie kňaza – veriaci prídu o svojho duchovného pastiera a bude trpieť celá duchovná farnosť. Ak démon zničí dekanát, budú trpieť všetky farnosti. Ak zničí biskupa, bude trpieť celý kraj. Ak zničí metropolitu alebo kardinála, môžu trpieť celé krajiny. Ak by trpel útokmi zlého ducha pápež, môže trpieť katolícka Cirkev po celom svete. Aby k tomuto nedošlo, kňazi si od Ježiša Krista – Najvyššieho Veľkňaza, vyprosujú potrebné milosti, aby požehnával všetkých svojich nástupcov.
Teda aj my máme prosiť za našich duchovných pastierov, aby nepadli. Lebo bez duchovných pastierov by nemohla byť Cirkev. Kňazi tým, že prijali kňazskú službu, sú stále jednoduchými a slabými ľuďmi, ale zároveň sú zaodiati Božou milosťou skrze Kristovo kňazstvo. My preto nemáme právo súdiť, lebo Ježiš vraví, že on sám ich bude súdiť podľa svojej vlastnej spravodlivosti a nepotrebuje k tomu naše nedokonalé bezbožné súdy. Nikdy sa nestavajme do role sudcu. Nesúďme unáhlene, nesúďme predčasne, nesúďme netrpezlivo, nesúďme bez lásky.
,,Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané.“ (Mt 7,2)
Znova. Jediný dôvod prečo takto heretik Marcin rozpráva, je že chce ľuďom zakryť oči, tváriť sa a pretvarovať sa, že problém s protipápežom a jeho hierarchiou nie je až tak vážny a chce predostrieť (podvodom) týchto arci heretikov a odpadlíkov pod Františkom ostatným ako legitímnu hierarchiu Cirkvi. Ďalej. On sa neustále podvodom snaží vykresliť Druhovatikánske odpadlíctvo, ako kebyže sa v podstate nič veľké nedeje, že druhovatikánski protipápeži neodpadli od viery, že sú podľa neho stále katolíkmi, svätými a že len ich diabol teraz tak pokúša a že veriaci majú na všetko ešte čas a všetko modlením sa za nich ešte zachrániť. Tieto činy Marcina sú ale podlé, kacírske a klamárske. Marcin ako aj SDzR bránia podvod a klamstvo. Vedú ľudí, ktorí ich nasledujú, do večnej záhuby. Podobne robí aj Marián Kuffa:
Takisto, miesiefilmom.sk, ktoré horlivo propagujú modernistu a synkretistu Mariána Kuffu, zverejnili (a SDzR zdielali v tomto ich článku) vyššie uvedené video, kde Marián Kuffa nabáda, aby ľudia neposudzovali kňazov, lebo „inak sa chytnú ľudia do klepca“ – parafrázujem.
Je jedno, že hovorí, že kňaz udeľuje sviatosti aj kebyže je hriešny. O tom však vôbec nie je reč, či sú sviatosti platné alebo neplatné od riadne ordinovaného kňaza (ktorým však novus ordo Marián Kuffa ani v skutočnosti nie je). Keďže však nevie argumentovať inak, tak ľudovo povedané ZAVÁDZA a útoči tam, kde útočiť žiaden zmysel nemá alebo o čom vôbec nie je ani reč. Hovorím ku nim! Ste heretici a modernisti a nebezpečnými manipulátormi, ktorí okrádajú ľudí o vieru a infikujú Pánovo stádo: o tom sa ideme teraz baviť. O tom sa poďme baviť. Z toho vás treba súdiť. Ideme sa baviť o tom, že ste heretici a mimo Cirkvi a že vy nereprezentujete Cirkev a nekážete evanjelium. Ukážka heréz Kuffu, rozklikni:
Tuná zas pri Kuffovi ide o márnu snahu hrať sa na legitímnu hierarchiu a katolíkov (ktorými však vy bezbožní heretici nie ste!); a chcú títo heretici, ako je Kuffa, odrádzať ľudí od pravých postojov a pozícii voči súčastnej Druhovatikánskej kríze. To jest, aby ľudia nedospeli k tomu, že František vedie sektu odpadlíctva po II. vatikánskom koncile; že po II.vk tu je séria falošných pápežov (protipápežov), falošné učenie, falošný ekumnizmus, náboženský indifferentizmus, modloslužba z Assisi, falošná omša, falošní novus ordo kňazi, falošní svätí, falošné zjavenia (ku ktorým som sa ešte ani nedostal) a podobne. Že Cirkev je stenčená na malý zostatok ľudí, čo sa pevne držia tradičného katolíckeho podania, dogiem a Cirkevných učení z pred Druhého vatikánskeho. Že Cirkev nie je definovaná budovami a kýmkoľvek, kto sa v danej budove pohybuje, ale že VERIACI (nie heretici) tvoria Cirkev Kristovú.
Pápež Inocent III., Eius exemplo, 18. december 1208: „Srdcom veríme a ústami vyznávame jednu Cirkev, nie z heretikov, ale svätú, rímsku, katolícku a apoštolskú Cirkev, mimo ktorej, veríme, že nikto nie je spasený.“
Pápež Inocent III., Štvrtý lateránsky koncil, Konštitúcia 1, 1215, ex cathedra: „JESTVUJE VSKUTKU JEDNA VŠEOBECNÁ CIRKEV VERIACICH, mimo ktorej nie je spasený vôbec nikto, v ktorej je ten istý Ježiš Kristus kňazom i obetou.“
Teda povedať, že veriacim a členom Cirkvi je odpadlík František, Marcin, Kuffa alebo ktorýkoľvek z týchto heretikov, je rúhať sa! Ľudia si musia skutočne vstúpiť do svedomia a položiť si otázku. Je toto vôbec Cirkev? – sú títo protestanti a falošní ekumenici Cirkvou? Odpoveď musí byť rázne nie. A ak k tomu nedospejete a neviete dospieť alebo azda pochybujete, mám novinku pre vás: nemáte vieru. Treba vám to takto povedať: chýba vám katolícka viera a viera v nadprirodzené katolícke princípy. Nemáte vieru a nepoznali ste Boha a evanjelium.
Falošné Zjavenia
Článok sa opiera o množstvo falošných zjavení z nedávnej minulosti. A vieme, že sú to falošné zjavenia, lebo duchovia v nich nabádajú, aby ľudia nasledovali heretických protipápežov a kňazov, čo by legitímnu autoritu. To po prvé. Po druhé, napr. Medžugorie, ktoré citujú ako nejakú autoritu, je totálne bludné a kacírske falošné zjavenie. Spomína sa v ňom:
„Madona vždy prízvukuje, že Boh je len jeden a že ľudia si vynútili neprirodzené rozdelenie. Človek nemôže skutočne veriť, byť pravým kresťanom, ak nemá úctu aj k iným náboženstvám.“ [1] – „vizionárka“ Ivanka Ivankovičová
„Madona povedala, že náboženstvá sú na zemi odlúčené, ale ľudia všetkých náboženstiev sú akceptovaní jej Synom.“ [2] – „vizionárka“ Ivanka Ivankovičová
Otázka: „Vyzýva Blahoslavená Matka všetkých ľudí, aby boli katolíkmi?“ Odpoveď: „Nie. Blahoslavená Matka hovorí, že jej a jej Synovi sú milé všetky náboženstvá.“ [3] – „vizionárka“ Vicka Ivankovičová
To je samozrejme falošné evanjelium a zlý duch, čo sa skrýva za týmto „zjavením“. Panna Mária nevystupuje v tomto falošnom zjavení, ale evidentne zlý duch.
(Zdroj: vatikankatolicky.com)
Treba povedať aj druhú skutočnosť. Skutočnosť, ktorá sa však netýka prípadu súdenia heretika alebo heretických kňazov. Naproti tomu, čo sme si prezentovali, existuje koncept toho, že nemožno vyzrádzať v niektorých prípadoch druhého hriech, že nemožno súdiť v niektorých situáciach, že nemožno vyzrádzať niekoho tajný hriech pre zachovanie dobrého mena a povesti a podobne.
Summa Theologica, II-II, ot. 73, a.2: „… Ako je uvedené vyššie (II-II:72:2), hriechy slova by sa mali posudzovať hlavne podľa úmyslu hovoriaceho. Teraz, ohováranie je zo svojej podstaty zamerané na očernenie dobrého mena človeka. Preto, správne povedané, ohováranie znamená ohováranie neprítomného človeka, aby sa očernilo jeho dobré meno. Teraz, je veľmi vážna vec očerniť dobré meno človeka, pretože zo všetkých časných vecí sa dobré meno človeka zdá byť najcennejšie, pretože pre jeho nedostatok sa mu bráni robiť veľa vecí dobre. Preto je napísané (Sir 41, 15): „Staraj sa o dobré meno, lebo toto bude u teba pokračovať, viac ako tisíc vzácnych a veľkých pokladov.“ Preto je ohováranie, správne povedané, smrteľným hriechom. Niekedy sa však stáva, že človek vysloví slová, ktorými pošpiní niečie dobré meno, a predsa nemá v úmysle toto, ale niečo iné. Toto nie je ohováranie striktne a formálne, ale len materiálne a náhodne. A ak sa takéto očierňujúce slová vyslovia kvôli nejakému nevyhnutnému dobru a s ohľadom na náležité okolnosti, nie je to hriech a nemožno to nazvať ohováraním…“
„Odpoveď na námietku 1. Ako je uvedené vyššie, nie je ohováraním odhaliť skrytý hriech človeka, aby sa mohol napraviť, či už ho niekto odsúdi, alebo ho obviní pre dobro verejnej spravodlivosti.“
Akvinský vo svojom diele Summa Theologica tvrdí, že hovoriť o hriechu iného môže byť hriechom, ak sa tak deje zo zlomyseľnosti alebo s cieľom spôsobiť škodu osobe, ktorá zhrešila. Ak sa to však robí z lásky k blížnemu a z túžby korigovať alebo napraviť človeka, potom to nie je hriech. Potom na záver (1), čo sa týka výroku sv. Františka Saleského, tak necitovali celý výrok vo svojej neúprimnosti.
SDzR: „(…) lebo človek má dosť čo súdiť seba samého, nemusí ešte aj blížneho. Ak nechceme, aby nás súdil Boh, musíme sa sami súdiť a druhých nechať na posúdenie Bohu.“ (František Saleský)
Celý výrok: „Pravda je, že unáhlené súdy sa Bohu najviac nepáčia a ľudské súdy sú unáhlené, pretože nie sme si navzájom sudcami a súdením si uzurpujeme úrad nášho Pána. Súd človeka je unáhlený, pretože hlavná zloba hriechu spočíva v úmysle a rade srdca, ktoré je pre nás zahalené temnotou. Navyše, ľudské súdy sú unáhlené, pretože každý má dosť práce pri posudzovaní seba samého bez toho, aby sa zaviazal súdiť svojho blížneho.“ (Sv. František Salezký, Úvod do zbožného života, Časť III., OBSAHUJÚCE RADY TÝKAJÚCE SA PRAXE CNOSTI, Kapitola XXVIII. – Unáhlené súdy)
Čiže sv. František Salezký odsudzuje unáhlené súdy, nie súdy ako také. To je kontext. Ešte aj názov kapitoly znie „Unáhlené súdy“. Položme si otázku: Je odsúdenie heretika (a posudzovanie v súlade s Galaťanom 1,8) či posúdenie heretického kňaza, alebo človeka, čo káže falošné evanjelium, unáhleným súdom? – nie.
(2) Potom. Výrok z úvodu nepatrí sv. Jánovi Zlatoústemu, ale sv. Jánovi Climacus (Lestvičník), konkrétne pre referenciu „St John Climacus, The Ladder of Divine Ascent, Step 10, pp. 89-92“. V jeho diele tiež odsudzuje unáhlené a tiež farizejské posudzovanie, t. j. posudzovanie, ak je človek v tom istom hriechu, ako ten, koho súdi. To neplatí pre správne posúdenie toho, či je heretik heretikom, alebo či kňaz upadol do bludu alebo káže falošné evanjelium.
(3) Potom, čo sa týka argumentu, že sv. Márii Margite Alacoque sa zjavil Ježiš a že „Kto ctí a miluje môjho zástupcu, miluje a blaží moje Srdce.“ sa vzťahovalo na to konkrétne obdobie, nie na obdobie keď heretik František sa pretvaruje svetu, že je pápežom, kdežto on nie je zaiste ani kresťanom. František je antipápežom, bodka.
Kristián Keller, tradicnykatolik.sk