Rimanom 1,26-28 – „Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí,…“
2. Petrov List 2,6 – „Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných.“
Izaiáš 3,9 – „Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe oplatili zlom!“
Komentár KNR: Všimnite si, že prorok Izaiáš hovorí o homosexuáloch, že „sebe oplatili zlom“. Je to nápadne podobné Rimanom 1 vyššie, kde svätý Pavol hovorí, že homosexuáli dostali v „sebe zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie“. Onú pravdu, že všetci homosexuáli sú duchovne posadnutí démonickým duchom, potvrdzuje aj fakt, že spoločnosť v poslednej dobe zaznamenala neskutočný nárast počtu ľudí, ktorí sa považujú za homosexuálov.To sa dá ľahko vysvetliť skutočnosťou, že s príchodom a explóziou internetu a iných technologických prostriedkov, ktoré uľahčujú prístup k pornografii a nečistotám, milióny ľudí páchajú hriechy nečistoty, milióny ľudí sa stávajú posadnutými a nespočetné množstvo ďalších sa stáva homosexuálmi. (A samozrejme, nie všetci, ktorí páchajú smrteľné hriechy nečistoty, sa stanú homosexuálmi, takže tí, ktorí si nejako myslia, že sú v poriadku, pretože oni nie sú homosexuálmi, hoci oni páchajú hriechy nečistoty, sú veľmi oklamaní a sú tiež na ceste do Pekla a v otroctve diabla.)
Jedným z najviac prevelentných omylov, ktorý je aj bludom proti učeniu sv. Písma, je blud, že homosexualita alebo homosexuálne cítenie (alebo náklonnosť), je niečo s čím sa človek od malička narodí a čo onen potom sám neskôr v živote nevie ovplyvniť. Tento blud zastávajú aj slovenskí predstavitelia Druhovatikánskej sekty:
Slovenskí heretici ohľadom homosexuality
z ľava, Marián Kuffa a o. Marko Rozkoš
Marián Kuffa: „…treba tak, jako, jasný pohľad mať… Keď je niekto homosexuál, je gay alebo lesba, nemôže za to – nie je to hriech. [- heréza] Môže to byť svätý človek, svätá žena. [- heréza!] Hriechom sa stáva až dá hriešny súhlas. Muž dáky, bežný, túži po žene – to nie je hriech; žena túži po mužovi – to nie je hriech; keď dá hriešny súhlas, [tak] vtedy sa stáva hriechom.“
Otec Marko Rozkoš: „Dobrou správou je však to, že platí aj druhá kresťanská zásada, že homosexuálne cítenie samo o sebe nie je nemravnosťou a zlom [- heréza!]. Samotný fakt rozpoznaného homosexuálneho zranenia nediskvalifikuje človeka v jeho snahe vytvárať náboženský, osobný vzťah s Bohom. [- heréza!] Svätý Pavol v Liste Korinťanom pokračuje: „A niektorí ste toto boli. Ale obmyli ste sa, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“ (1 Kor 6,11) [Poznámka: Sv. Pavol hovorí, že homosexuáli niektorí boli, ale obmyli sa, jasne naznačujúc, že homosexualita je ťažký hriech, boli homosexuálmi, ale už nie sú, takže je úplným nonsensom, ako sa heretik Marko Rozkoš snaží prekrúcať písmo. Rozkoš pokračuje:] Odpoveďou pre homosexuálne cítiaceho kresťana je vlastné rozhodnutie žiť osobný vzťah s Bohom a zrieknuť sa homosexuálne aktívneho života.“ (Heretická poradňa Vladyka Milan Odpovedá, 16. nov. 2020)
Toto učenie týchto dvoch heretikov a aj učenie sekty II. vatikásneho koncilu je mylné a bludné. Marián Kuffa hovorí, že svätým môže byť človek (homosexuál), ktorý evidentne žije v ťažkom hriechu a stave zatratenia – to je proste zlé rúhanie sa. Na úvod treba povedať, že samozrejme, že usporiadaný katolícky veriaci človek, si želá obrátenie sa všetkých homosexuálov z protiprirodzenej homosexuality a von z tohto posadnutia a hriechu. Takéto démonicke posadnutie možno prekonať modlitbou sv. Ruženca Panny Márie. Modlenie sa Ruženca a dobrá vôľa dokáže preklenúť túto pliagu, či akúkoľvek inú nemravnú pliagu, alebo akýkoľvek iný druh hriechu a duchovného problému. Ľudia by sa mali modliť 15 dekád ruženca každý deň, ak môžu, a regulérne Zdrávas Maria počas dňa.
obrázok Panny Márie držiac sv. Ruženec a obrázok Panny Márie porážajúc Draka/Satana
O svätom Ruženci sestra Lucia z Fatimy povedala otcovi Fuentesovi v jej rozhovore z r. 1957 toto:
„Pozrite, otče, Najsvätejšia Panna udelila v tieto posledné dni, počas ktorých žijeme, novú účinnosť modleniu sa svätého Ruženca. Túto účinnosť udelila do takej miery, že niet problému, bez ohľadu na to, aký je veľký, či už svetský alebo – a predovšetkým – duchovný, v osobnom živote každého jedného z nás, našich rodín, rodín tohto sveta alebo rehoľných spoločenstiev, ba dokonca života ľudí a národov, ktorý by sa nedal vyriešiť s Ružencom. Niet problému, hovorím ti, bez ohľadu na to, aký by bol veľký, ktorý by sa nedal vyriešiť modlitbou svätého Ruženca. So svätým Ružencom sa zachránime. Posvätíme sa. Utešíme nášho Pána a získame spásu mnohých duší.“
Komentár Kláštoru Najsvätejšej Rodiny (KNR) ohľade homosexuality:
„Všeobecne uznávaná falošná myšlienka počas naších dní je, že Boh vytvára niektorých ľudí homosexuálnych (alebo že homosexualita je výsledok nejakého „psychologického“ problému). Po pravde, je nám zjavné z našho prichádzania do styku s ľudmi, že väčšina tých, čo sa považuje za „tradičných katolíkov“ verí, že nie je nič zlé na homosexuálnej orientácii, lež iba homosexuálne akty sú zlé. Pravda je, že Boh nevytvára nikoho s homosexuálnou orientáciou a že všetci tí, čo sú skutočne homosexuáli (i tí, čo nerobia homosexuálne akty) sú homosexuálmi kvôli démonickemu posadnutiu a smrteľnému hriechu. Tí, ktorí sa vysmievajú tomuto prehláseniu sú skrátka bezverní liberáli, ktorí nechcú pravdu a nemajú žiaden koncept o nadprirodzenom svete.
[Bratia z KNR citujú:] Rimanom 1 – „Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo… tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen. Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie. … tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.“
Rimanom 1 jasne učí, že pretože tieto osoby „uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi“ a „Božiu pravdu zamenili za lož“ Boh ich vydal homosexualite, ktorá je označená ako NEHANEBNÉ NÁRUŽIVOSTI. Ďalej, Rimanom 1 jasne učí, že homosexualita je „protiprirodzená“, čo znamená, že táto orientácia je cudzia ľudskej prirodzenosti, to jest, že NIE JE VŠTEPENÁ BOHOM.“
Homosexualita je hriech a bráni človeku, aby bol svätým alebo v stave milosti a mal dobrý vzťah s Bohom. To, čo falošní učitelia viery Kuffa a Rozkoš rozprávajú, je z ich strany heréza. Po tom, čo bežní ľudia čítajú učenie sv. Písma z knihy Rimanov kapitola 1, musia odmietnúť homosexualitu ako niečo protiprirodzené. Kto však aj tak odmieta uznať onú pravdu, že Boh nevytvára od narodenia ľuďí homosexuálmi, tak ide proti sv. Písmu, tak pácha herézu a ťažký hriech (t. j. hriech proti viere).
Byť a stať sa homosexuálom je vždy ľudské rozhodnutie v srdci previnivšieho. Aj keď, nepochybne, môžu existovať vonkajšie faktory, ako je zlá výchova, nevyvážená strava pôsobiaca zle na hormonálnu sústavu, pozreanie nemravných filmov alebo filmov propagujúce alebo zlahčujúce homosexualitu, stále však: stať sa homosexuálom je neomylne rozhodnutie toho daného človeka.
Heretik Marián Kuffa pokračuje – analýza
Mimo toho, že novus ordo heretik Kuffa nebezpečne a hereticky nazýva homosexuálov a lezby, že sú schopní žitia v stave milosti (tak ako sú oni teraz, t. j. homosexuálmi, resp. lezbami) a mimo toho, že ich nazýva svätými – čož je samozrejme zlé rúhanie sa – tak tento bludár vo svojej argumentácii pokračuje (videoklip nižšie). Nižšie potom poskytnem argumenty proti tuná jeho bludnému rozprávaniu:
Prepis: No a keď kňazi sme vedeli napomenúť heterosexuálov keď hrešili, tak vieme napomenúť aj homosexuálov. Sv. Augustín hovorí: nenávidim hriech a milujem hriešnika. [1] Ja to preložím do našej reči, tak aby ste vedeli, u mňa v Žakovciach, 24 rokov sa starám o homosexuálov, dvadsaťštyri, čítam z knížky, ktorá sa volá život. Farár Kuffa nevystúpil proti homosexuálom, ale nezriadenému homosexualizmu, a to je rozdiel. [2] To je podstatný rozdiel. Boh miluje hriešnika, [ale] nenávidi hriech. Toto nerozlíšili. [3] Títo ľudia, ktorí zápasia a možno niekedy aj klesnú, sú možno bližšie ku Bohu, než taký farár žakovský, alebo ja neviem kto. Sú možno bližšie k Bohu. [4] [- znova heréza!]
Nehovoril som veci z nenávisti k týmto ľuďom, [5] ale z lásky a obavy o tých ľudí, ktorých kazí nezriadený homosexualizmus, ani nie homosexualizmus, ale celkový nezriadený sexualizmus. [6] Čo je nezriadenosť? – každý rozpor s božou vôlou, všetko čo urobíš naproti božej vôli…“
„… milujem alkoholika a nezriadeného tiež milujem…“ [7] [a parafrázujem:] „nevyhodíme dieťatko so špinou do kanála“; „alkoholik nabok, alkoholizmus do kanála“; „narkomana nabok a narkomanizmus do kanála“; [a citujem:] „hetero, homosexuála alebo bi alebo hociakého sexuála dáme nabok a nezriadený sex vylejeme von. Toto som chcel povedať, žiadna nenávisť.
Keď Pán Ježiš povedal ostrejšie, hovoril aj ostro. Hovoril: ‚slepí‘ … ‚hlupáci slepci‘.“
Hlupákom slepým je však Marián Kuffa. Toto bludné odsúdeniahodné Kuffové rozprávanie bude treba rozanalyzovať a prebrať si v niekoľkých rôznych bodoch. Niektoré body sa budú postupne prelínať. Takže najprv po prvé alebo prvý bod:
[1] Marián Kuffa tvrdí, že sv. Augustín povedal nenávidim hriech a milujem hriešnika. Problémom však je, že toto sv. Augustín nikdy nepovedal. Ide o zľudovelý citát, mylne prisudzovaný sv. Augustínovi. Tento zľudovelý citát sv. Augustínovi mylne prisúdil aj sv. Alfonz Liguori a viacerí veriaci za jeho čias a aj v nedávných dobách, a na tejto myšlienke, že treba nenávidieť hriech a milovať hriešnika, nie je nič zlé, ak sa tomu však správne rozumie. Potom ešte ďalej sa dostanem k tomuto a rozvediem tento podstatný bod.
Avšak Augustín povedal úplne niečo iné. A to čo on povedal, povedal v úplne inom kontexte, než sa snaží navodiť jemu prisudzovaný výrok. Totižto. Za čias svätého biskupa Augustína riešil to, že niektoré mníšky z kláštora dostávali darčeky a listy od mužov a tiež že flirtovali s mládencami mimo kláštora. To je samozrejme odsúdeniahodné. V snahe zabrániť tomu a vykoreniť tento vážny problém, biskup Augustín napísal predstavenému alebo predstavenej kláštora postup, ako sa s týmto vysporiadať. V snahe vykoreniť tento problém museli byť prešetrované viaceré mníšky, ktoré mohli byť podozrivé s flirtovania a hádzania flirtujúcich očí na ostatných, vrátane tých, ktoré sa ničoho nedopustili a v súvislosti s tým sv. Augustín použil onen nasledovný výraz a slová: „Okrem toho to, čo som teraz povedal o zdržiavaní sa flirtujúcich pohľadov, by sa [to] malo starostlivo dodržiavať, s náležitou láskou k osobám a nenávisťou k hriechu, pri pozorovaní, zakazovaní, oznamovaní, dokazovaní a trestaní všetkých ostatných chýb.“ (List č. 211, sv. Augustín)
Čiže tuná vidíme, že sv. Augustín vyžaduje to, aby sa „pozorovalo“ a „dokazovalo“ a aby sa s nálžitou láskou pre všetky mníšky a pre onú celkovú disciplínu pristupovalo k nim ako takým a aby sa nenávidel hriech. Ešte raz. Prešetrované boli z času načas aj tie, ktoré sa ničoho nedopustili a sv. Augustín nechcel, aby sa rozbíjali vzťahy medzi nimi, a to len kvôli pár zlým mníškam, ktoré sa prehrešili. Preto použil výraz „s náležitou láskou k osobám“, čo samozrejme platí v tomto kontexte na všetky mníšky z kláštora.
[2] Druhý bod. Ten, kto nevie, tak Marián Kuffa je predstaveným a lídrom veľkého rezosializačného zariadenia, kde mu chodia rôzne osoby, bezdomovci, narkomani, alkoholici, prostitútky, ľudia s rôznymi sexuálnymi deviáciami, homosexuáli, lezby a podobne. Marián Kuffa sa chváli, že sa dlhú dobu stará aj o homosexuálov a lezby, lenže za celú tu dobu skutočne duchovne nepomohol ani jednému/ani jednej. Vysvetlím hneď prečo.
Marián Kuffa hovorí, že cit. „nevystúpil proti homosexuálom“, to jest osobám, ktoré páchajú hriech, ale proti „nezriadenému homosexualizmu“. (Naznačujúc, že môže byť zriadený homosexualizmus, len ak oné osoby nepáchajú homosexuálne akty.) Lenže sv. Písmo nás učí, aby sme my kresťania vystúpili a vystupovali aj proti hriešnikom, aby sme napomenuli, pokarhali a varovali pred peklom, prípadne udelili aj v tomto živote previnilcom riadny a zaslúžený trest, ak máme na to oprávnenie. Pretože Marián Kuffa má bludné zmýšlanie a prisvojil si onú lož, že homosexuálom je niekto nechcene, tak on skutočne doviedol svoju bludnú myšlienku a aj z toho odvodenú mylnú teológiu do absurdnosti. Hovorí, že môžu byť svätími, bližšie k Bohu [4] a podobne. To je heréza! Absurdne hovorí a naznačuje, že môže existovať usporiadaný homosexualizmus [2] a usporiadaný homosexuál, lesba alebo bisexuál. Prestne toto sa snaží Kuffa vo svojej reči tuná hore povedať. Pán Boh však zničil mestá Sodomu a Gomoru za to, že boli nemravnými a orientovaní na rovnaké pohlavie. Od tiaľ aj pojem Sodomčania alebo sodomiti. Mylná teológia Kuffu spočíva v tom, že miluje hriešnika, bez ohľadu na to, ako veľa a častokrát hreší. Milovať treba. Lenže treba rozlišovať v tom ako milovať hriešnika:
Sv. Tomáš Akvinský, Summa Teologická, II.-II., otázka 25., čl. 6, odpoveď: „Dve veci môžu byť zohľadnené v hriešnikovi: jeho prirodzenosť a jeho vina. Podľa jeho prirodzenosti, ktorú má [dostal] od Boha, má schopnosť [/možnosť] pre šťastie, na priateľstvo, na ktorom je láska postavená, ako bolo zmienené hore (článok 3; II. 23:5), preto teda máme milovať hriešnikov, z lásky, s ohľadom na ich prirodzenosť. [T. j. že sú ľudia, že chceme, aby sa obrátili a že si želáme ich večné štastie.]
Na druhej strane, ich vina je v protiklade s Bohom a je prekážkou k šťastiu. Preto teda, s ohľadom na ich vinu, podľa ktorej sú v rozpore s Bohom, všetci hriešnici by mali byť nenávidení, i niečí otec alebo matka alebo deti, dľa Lukáša 14,26. Lebo je našou povinnosťou nenávidieť v hriešnikovi to, že je hriešnikom, a milovať ho v tom, že je človekom, ktorý je schopný blaženosti; a toto je milovať ho skutočne, z lásky, pre Boží záujem.“
Sv. Tomáš Akvinský pokračuje: „[Odpoveď na 1. námietku] Prorok [Dávid] nenávidel nespravodlivých, tak ako sú, a objekt jeho nenávisti bola ich nespravodlivosť, čož bola ich zloba. Taká nenávisť je dokonalá, o ktorej sám hovorí (Žalm 139:22): „Nenávidel som ich dokonalou nenávisťou, …“ [latinsky „Perfecto odio oderam illos, …”] Teraz však, nenávisť zla niečej osoby je ekvivalentom toho mať lásku k jeho dobru. Takže takisto, táto dokonalá nenávisť patrí k láske. (…)“
Mylná teológia Kuffu spočíva v tom, že on akúkoľvek formu nenávisti považuje za hriech a že hriešnika miluje – aj keď onen hreší – rovnako alebo rovnakým spôsobom, tak ako keby v danom období nehrešil, či hrešil celkovo menej.
A táto mylná teológia Kuffu je badať na každom jeho kroku aj čo sa týka iných hriešnikov, napr. ako sme videli i keď spomína alkoholikov [7]. Kuffa prízvukuje, že treba milovať aj nezriadeného alkoholika, genderistu a pod. Ako som však už vyššie povedal, treba chápať správne onej zľudovelej fráze ‚nenávidim hriech a milujem hriešnika‘. Treba to rozlišovať tak ako to rozlišuje svätý otec Tomáš Akvinský, t. j. milovať daného s ohľadom na to, že chceme dobre človeku a nenávidieť ho s ohľadom na to, že onen je priľknutý k hriechu. A Marián Kuffa skutočne považuje akúkoľvek formu nenávisti (aj zdravej a svätej nenávisti) za ťažký hriech.
Marián Kuffa: „liberáli… Nie sú naši nepriatelia!“ [- heréza!], „homosexuáli… lezby… bývajú u mňa… nech sa páči, aká nenávisť?“, „homosexuála dáme nabok… a nezriadený sex vylejeme von… toto som chcel povedať, žiadna nenávisť.“, „Kuffa nebojuje proti feministkám, ja nemám nepriateľov ani LGBTI,… jediný môj nepriateľ je diabol a hriech… nebojujeme proti ľuďom, to sú naše ubohé sestry alebo bratia, možno pomýlení, pozraňovaní…“ [- heréza!], „…odpusť mi môj Pane, každý jeden druh mojej nenávisti, zloby…“, „ak odídeš v nenávisti voči komukoľvek, tak si Judáš“
Kuffa hovorí, že liberáli a genderisti nie sú naši nepriatelia, že len hriech a diabol je našim nepriateľom, lenže toto je evidentná heréza, a ide o protirečenie Pánovi Ježišovi Kristovi a Evanjeliu. Tak ako Kristus, Pán Boh, má nepriateľov, tak má nepriateľov aj Cirkev, t. j. boží ľud alebo inak: kresťania.
Lukáš 19, 24-27 – „A tým, čo tam stáli, povedal: “Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín.” 25 Oni mu vraveli: “Pane, veď má desať mín!” 26 Hovorím vám: “Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 27 A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!”“
Marek 12, 35-36 – „Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 36 Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: “Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.”
Heb 10,13 – „Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.“
Zj 11,12 – „[O dvoch svedkoch zo Zjavenia Jána] Počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: „Vystúpte sem!“ Vystúpili v oblaku na nebo a ich nepriatelia ich videli.“
Lukáš 1,67-74 – „Jeho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: 68 „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, 70 ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, 74 aby sme mu bez strachu slúžili…“
Vreckový katechizmus, Penny Catechism (for England and Wales), r. 1971: „348. Kto sú nepriatelia, proti ktorým musíme bojovať všetky dni nášho života? Nepriatelia, proti ktorým musíme bojovať všetky dni nášho života, sú diabol, svet a vlastné telo. (…) 350. Čo máte namysli svetom? Svetom máme namysli falošné úspechy tohto sveta, a spoločnosť, ktorá miluje zbytočnosti, falošnú slávu, bohatstvo a slasti tohto sveta viac než Boha.“
Marián Kuffa prekrúca spravodlivosť a spravodlivé posudzovanie.
Amos 5,15 „Nenáviďte zlo a milujte dobro a uplatňujte právo v bráne, azda sa zmiluje Pán, Boh zástupov, nad zvyškami Jozefa.“
Žalm 97,10 „Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, …“
Problémom u Mariána Kuffu a aj u mnohých ľudí, čo sú príliš liberálni a veľmi liberálni a benevolentní k hriešnikom, je že nemajú dostatok nenávisti k hriechu a i ľuďom, čo pášu neprávosť. Amos 5, nám hovorí, aby sme uplatňovali právo v bráne, t. j. aby sme karhali, trestali, napomínali a viedli ľudí k skutočnému pokániu. Kvôli tomu, aby sa Pán zmiloval nad zvyškami Jozefa – hovorí. Prorok Amos nám tiež pripomína, ako laxní ľudia ako Kuffa sú výsledkom toho, že málo ľudí ja zachránených:
Amos 5: „Lebo toto hovorí Pán: „Mestu, ktoré vytiahlo s tisícom, ostane sto, a ktoré vytiahlo so stom, ostane desať pre dom Izraela.“ 4 Lebo toto hovorí Pán domu Izraela: „Hľadajte ma a budete žiť! 5 Nehľadajte Betel, do Galgaly nechoďte a do Bersabe neputujte, lebo Galgala pôjde do zajatia a Betel bude ničím.“ 6 Hľadajte Pána a budete žiť, ináč dopadne na Jozefov dom ako oheň, ktorý stravuje, a niet (toho), kto by zahasil Betel. [pôjdu do večného pekla] 7 Obracajú právo na palinu a spravodlivosť hádžu na zem.„
Marián Kuffa a jemu podobní obracajaú spravodlivosť naruby. Pán Boh posiela ľudí za ťažké hriechy na veky do horiaceho jazera. To je to, čo Boh robí. Hriech je nekonečnou urážkou Pána Boha a zasluhuje si nekonečný trest. Marián Kuffa veľmi zle však a vynucovacím spôsobom odsudzuje aj správny spôsob nenávisti, ktorý môžme badať v evanjeliach alebo sv. Písme. Hovorí, že tak ako ja správne nenávidim, v súlade s Evanjeliom a učením sv. otcov, takže som „Judáš“. Lenže to je docela aj na hlavu postavené. Pre vec argumentu len, postupujme tak jak Kuffa na moment, povedzme, že tak jak správne nenávidim, že som Judáš, a Kuffa hovorí, že nemôžme nenávidieť nikoho a nemáme nepriateľa nikoho, tým pádom Marián Kuffa nemá za nepriateľa Judáša a ani nieto nenávidi Judáša. Vidíte tú jeho skomolenú logiku? To je výsledok jeho absurdnej teológie: miluje Judáša a nemá ho za nepriateľa.
Marián Kuffa hovorí, že Boh miluje hriešnika a nenávidí hriech. [3] – Myslené tak, že Boh nehľadí na hriech previnivšieho. Ale toto nie je pravda. Boh miluje hriešnika, tak, že mu dáva ešte možnosť sa obrátiť a posiela mu vnuknutia na obrátenie sa (sv. Tomáš Akvinský), ale nemiluje hriešnika zjednoteného so svojim hriechom, prestne ako učí sv. Alfonz a Písmo:
Sv. Alfonz, homília O tom v čom pozostáva pravá múdrosť: „Pán nie nenávidí akékoľvek z jeho stvorení: nie nenávidi tigra, vretenicu, či ropuchu. „Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil…“ (Múd xi. 24.) Ale on nevyhnutne nenávidi hriešnikov. „Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť…“ (Žalm v. 7.) Boh nedokáže, lež nenávidieť hriech, ktorý je jeho nepriateľom a diametrálne odlišný jeho vôli; a teda v nenávidení hriechu, nevyhnutne nenávidí hriešnika, ktorý je zjednotený so svojim hriechom. „Hej, Boh má rovnako v nenávisti bezbožného i plod jeho bezbožnosti.“ (Múd xiv. 9.)“
Lk 14,26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom.“ – t. j. ak nemá v nenávisti členov rodiny, ktorí ak sú mu prekážkou k milosti a nasledovaniu Krista a Jeho učenia, alebo ak dáva prednosť svojmu životu a hodovaniu alebo ľudskému rešpektu pred Pánom Ježišom Kristom.
Boh nenávidi hriešnika s ohladom na jeho hriech. Tým pádom ľudia môžu nenávidieť ostatných s ohľadom na ich hriech a tvrdohlavosť v páchani hriechu, avšak neznamená to, že ľudia by sa mali poddávať nadmernému hnevu alebo inak: nervačeniu. Avšak. Po tom, čo oným zlým a prekrúteným spôsobom svoj postoj k nenávisti a láske to Marián Kuffa chápe – že každý druh nenávisti je zlý – a následne to potom vysvetľuje, tak ľudia potom postupne nadobúdajú dojem – tí čo ho dlhšie počúvajú a nasledujú – že musíme milovať hriešnika bez ohľadu na to aký je a že hriešnika potom musíme milovať aj s jeho hriechom alebo inými slovami bezpodmienečne, bez ohľadu na to ako veľmi hreší, ako veľmi je priľknutý k hriechu, ako často hreší a pod. – toto je však ale zvrátená predstava, sv. Tomáš Akvinský (:)
Sv. Tomáš Akvinský: Náš Pán povedal (Matúš 5:44): „Milujte svojich nepriateľov.“ Odpovedám: Lásku k nepriateľom možno chápať tromi spôsobmi. Po prvé, keby sme mali milovať svojich nepriateľov ako sú – to je zvrátené a v rozpore s láskou, pretože to znamená lásku k tomu, čo je v druhom zlé. (Summa Teologická, II.-II., otázka 25., čl. 8, odpoveď)
– a zas, súčastne s tým, ľudia si potom mylne prisvojujú, že každá forma nenávisti je a musí byť hriechom. Toto avšak mylné presvedčenie, ktoré Marián Kuffa má, má za následok to, že je v blude a nemá správne sformované svedomie. Je príliš liberálny, zle súdi a posudzuje, stráha sa odsúdiť zlovestného človeka / odsúdiť zlého – snaží sa zlého ospravedlniť a dobrého odsúdiť. „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5,20)
Tým, že novus ordo heretik Marián Kuffa je príliš liberálny, tak on skutočne nepomáha homosexuálom a lezbám, ako som povedal, on nevolá po ich vyjdení z homosexuality, ktorá ich zatracuje, ale necháva ich v nej svojim laxným postojom. Homosexuáli, ktorí sú u neho, podliehajú bludu, že bez ohľadu na to, že sú ťažkými hriešnikmi a že konajú proti Božej vôle, tak ich aj tak Pán Boh miluje. [3] A čo je ešte horšie, tak tento slabý a bludný Kuffov postoj liberálne média, ktoré sú hnané až tak veľkou nenávisťou k Bohu, neváhajú a označujú ako za spiatočnícky, slovami ako „návrat do stredoveku“ a označujú ho za homofóba a pod.
Homosexualita sa až tak znormalizovala všade vo svete, že aj mylný postoj sekty II. vatikánskeho koncilu – že homosexualita nie je hriechom, ale len akty – je považovaný za neprijateľný, ľudia sú miestami zatváraní, prenasledovaní či pokutovaní za citovanie sv. Písma (viď Anglicko, kde posielajú ľudí do väzenia, Finsko, kde prenasledujú poslankyňu za citovanie Biblie proti homosexualite a hrozí jej väzenie a pod.), vytvárajú sa hatespeech laws a sociálne média blokujú komentáre mnohých ľudí, čo sa postavia proti homoagende. Ľudia v práci sú taktiež perzekvovaní, ak si otvoria príliš ústa.
Anglicko – https://www.foxnews.com/world/uk-police-british-army-veteran-arrested-anti-lgbtq-social-media-post-caused-anxiety-video
Finsko – https://www.bbc.com/news/world-europe-60111140
—
No a Kuffa tam vo svojom príhovore spomína ešte nasledovné, ku ktorému treba niečo povedať. On hovorí: „… ľudí, ktorých kazí nezriadený homosexualizmus, ani nie homosexualizmus, ale celkový nezriadený sexualizmus“ Čiže je zrejmé, že Kuffa dáva naroveň sexuálne hriechy medzi mužom a ženou a homosexualizmus. Toto je však heretické. Proti je učenie všetkých sv. Otcov, ktorí hovoria zhodne, že sodomia je hriech, ktorý ďaleko presahuje bežné smilnenie.
Sv. Ján Zlatoústy, štvrtá homília k Listu Rimanom – hovorí, že byť vydaný napospas sodomitickému správaniu je trestom: „Lebo v prípade jedného je styk, aj keď nezákonný, predsa podľa prirodzenosti; ale [v prípade sodomie] to je v rozpore so zákonom aj s prirodzenosťou. Lebo aj keby nebolo pekla a nehrozilo by mu žiadne potrestanie, toto by bolo horšie ako akýkoľvek trest. Ak však poviete, že „oni v tom našli potešenie“, povedzte mi však, čo pridáva na pomste. Predpokladajme totiž, že by som mal vidieť človeka bežať nahého, s telom posiatym pomejami, a predsa sa nezakrývať, ale radovať sa z toho, nemal by som sa nad ním radovať, ale skôr nariekať, že je tak, že si on ani nevšimol, že robí nehanebne?“
Sv. Tomáš Akvinský, Summa Teologická, II-II, ot. 154, artikel 12, Je neprirodzená neresť najväčším hriechom medzi druhmi žiadostivosti? – „[Odpoveď na námietku 4.] Závažnosť hriechu závisí viac od zneužitia veci ako od opomenutia správneho použitia. Preto medzi hriechmi proti prírode patrí najnižšie miesto hriechu nečistoty [masturbácia], ktorý spočíva v samotnom vynechaní párenia s druhým. Zatiaľ čo najzávažnejší hriech, je hriech beštiality [zófilia], pretože sa nepozoruje použitie náležitých druhov. Preto glosa o 1. Mojžišovej 37:2, „Obvinil svojich bratov z najhoršieho zločinu,“ hovorí, že „kopulovali spolu s dobytkom“. Potom prichádza hriech sodomie, pretože sa nedodržiava používanie správneho pohlavia. Nakoniec prichádza hriech nedodržania správneho spôsobu kopulácie, …“
Svätý Peter Canisius (16. storočie) o hriechu sodomie: „Tento strašný a ohavný hriech svätý Peter a Pavol karhá – áno, príroda sama sa mu hnusí – a Písmo tiež vyhlasuje veľkosť takejto odpornej zloby… túto neresť, ktorá nemôže byť nikdy dostatočne nenávidená… ktorý hriech, ak je spáchaný… samotná zem je znečistená takými hroznými a ohavnými žiadosťami… a Boží hnev je veľmi vyvolávaný proti ľudu.“ (Summa Doctrinae Christianae)
Čiže sv. Tomáš Akvinský hovorí, že neprirodzené neresti (smilnenia) sú rôzne odsupňované podľa závažnosti a sv. Ján Zlatoústy sodomiu prirovnáva k odpornej hanbe. Sv. Peter Canisius to volá hriechom, ktorý znečisťuje zem. Sodomia je taktiež hriech voľajúci do neba po pomste – viď učenie takmer každého katolíckeho katechizmu, a je to zločin proti prírode, ako sme videli.
Vreckový katechizmus, Penny Catechism (for England and Wales), r. 1971: „327. Ktoré sú to štyri hriechy, čo volajú do neba po pomste? Štyri hriechy, ktoré volajú do neba po pomste sú: 1. Schválna vražda (Gen. 4) 2. Sodomia (homosexualita) (Gen. 18) 3. Utláčanie chudobných (Ex. 2) 4. Oklamanie pracujúcich o ich mzdu (Jakub 5).“
Duay Katechizmus, Henry Tuberville, r. 1649: „Ot. 928. Čo je to druhý? [Druhý hriech, kt. volá po pomste.]
– O: Hriech Sodomy alebo telesný hriech proti prírode, ktorý je dobrovoľným zbavením semena prírody, buď z nenáležitého užívania manželstva alebo žiadostivosti k inému pohlaviu.“
Katechizums kresťanskej doktríny, Lauren Vaux, r. 1583: „Druhým je sodomotický hriech: muž s mužom alebo žena so ženou proti prírode. Ako krik tohto najohavnejšieho hriechu prišiel k Bohu zo zeme a ako Boh vylial oheň a síru, aby zničil zlých Sodomčanov, to je zrejmé z Písma. Tento hrozný príklad pripomína, že neustále horieť v pekle ohňom a sírou je trestom pre tých, ktorí sa dopúšťajú hriechu proti prírode.“
Katechizmus Tridentského Koncilu, r. 1566: „[VI. prikázanie] Teraz sa dostávame k opravným prostriedkom, ktoré spočívajú v akcii. Prvým je usilovne sa vyhýbať zaháľke; pretože, podľa Ezechiela, práve tým, že podľahli vyčerpávajúcemu vplyvu nečinnosti, sa Sodomčania najviac ponorili do hanebného zločinu zločineckej žiadostivosti.“
Tridentský katechizmus volá sodomiu zločinom, a ide skutočne, nie len o hriech, ale aj o zločin. Taktiež pápež Pius V. nazval svoju bullu proti sodomii (r. 1568) s názvom „Horrendum Illud Scelus“, čo v preklade znamená „ten strašný zločin“.
Viac o tomto ohavnom zločine si povieme v ďalšom článku.