„Oni [t.j. svätí] sa modlia za svojich nepriateľov v čase, keď sú schopní obrátiť svoje srdcia k plodnému pokániu… [t. j. zakiaľ ešte žijú] A to je teraz dôvod, prečo sa svätí muži nemodlia za bezbožných a neveriacich mužov, ktorí sú mŕtvi; preto lebo [t. z. svätí muži] nechcú, aby im bola v prítomnosti spravodlivého Sudcu odobratá zásluha ich modlitby kvôli tým, o ktorých vedia, že sú už určení na večný trest.“
– pápež svätý Gregor Veľký, „Morálka v činnosti“, kniha 34
Všetci, čo zomrú v ťažkom hriechu, pôjdu do pekla
(to znamená aj zjavne zle žijúci katolíci, ktorí zomrú nevyspovedaní v ťažkom hriechu!)
Pápež Eugen IV., Florentský koncil, „Laetentur Caeli“, 6. zasadnutie, 6. júl 1439, ex cathedra: „Definujeme aj to, že… duše tých, čo tento život opúšťajú v skutočnom smrteľnom hriechu alebo iba v dedičnom hriechu, idú rovno do pekla, avšak aby boli potrestaní nerovnakými trestami.“
Pápež Martin V. proti modleniu sa za heretikov
(t. j. zosnulých nekatolíkov)
Pápež Martin V., Inter Cunctas, 22. februára 1418: „Navyše… nariaďujeme, že ak by niekto… bol uznaný za známo zlého alebo podozrievaného… z doktríny spomínaných morových hereziarchov Jána Wicklieffa, Jána Husa a Hieronyma Pražského, či už podporou; prijatím; alebo obhajobou spomínaných odsúdených mužov alebo ich zradných nasledovníkov a pseudoučeníkov, počas toho ako žili medzi ľuďmi; alebo vierou v ich omyly; modlil by sa za nich po smrti alebo za kohokoľvek z ich skupiny po smrti…“
V bule pápež Martin dokonca predpísal nasledujúcu otázku, ktorá sa má položiť určitým ľuďom:
Pápež Martin V., Inter Cunctas, 22. februára 1418:
„Item utrum post mortem eorum pro eisdem seu aliquo eorum oraverit, & publice vel occulte opera pietatis exercuerit, asserens eos fore beatos & salvos.“
„Podobne, či sa po ich smrti modlil za tých istých [vyššie zmienených troch hereziarchov] (alebo za ktoréhokoľvek z nich) a či už verejne alebo tajne pre nich konal skutky zbožnosti s tvrdením, že budú požehnaní a spasení.“
Sv. Gregor Veľký (540-604 A.D.)
Pápež sv. Gregor Veľký, Moralia, kniha 26, kap. 27 (#50), o ľuďoch, kt. zomrú bez toho, aby niekedy poznali Krista: „O ktorých prorok hovorí: Bezbožní nevstanú na súde.“ [Ž 1:5] A o ktorých Pán hovorí: „Kto neverí, je už odsúdený.“ [Ján 3:18] A o ktorých Pavol hovorí: „Tí, čo zhrešili bez Zákona, bez Zákona zahynú.“ [Rim 2:12] Preto aj všetci neveriaci vstanú, ale na muky, a nie na súd. Lebo ich prípad sa vtedy neskúma, pretože prichádzajú pred svojho prísneho Sudcu s odsúdením za svoju vlastnú neveru. Ale tí, ktorí si zachovávajú vyznanie viery, ale nemajú skutky, ktoré by s ním boli v súlade, sú usvedčení z hriechu, aby zahynuli. Ale tí, ktorí si neužili ani sviatosti viery, nepočujú Sudcovo napomenutie pri poslednom súde; lebo odsúdení už temnotou svojej vlastnej nevery si nezaslúžia byť odsúdení otvoreným napomenutím Toho, ktorým opovrhovali. Tí prví počujú aspoň slová Sudcu, pretože si zachovali aspoň slová Jeho viery. Títo vo svojom odsúdení nepočujú rozsudok večného Sudcu, pretože si nechceli zachovať úctu k Nemu ani slovami. Tí prví hynú pod Zákonom, pretože zhrešili pod Zákonom, zatiaľ čo títo vo svojom odsúdení nemajú žiadnu zmienku o Zákone, pretože sa vôbec nesnažili mať zo Zákona nič. Lebo vládca, ktorý spravuje pozemský štát, trestá rôznymi spôsobmi občana, ktorý sa previnil doma, a nepriateľa, ktorý vedie vojnu vonku.“
Pre viac, pozrite si nasledovný článok (vatikankatolicky.com), kde sa spomína onen katolícky princíp ktorý zakazuje modliť sa za zosnulých nekatolíkov: https://vatikankatolicky.com/katolici-sa-nemozu-modlit-za-zosnulych-nekatolikov/
Pre spásu treba byť tradičným katolíkom, modlite sa denne 15 dekád ruženca pre milosti.
Kristián Keller
tradicnykatolik.sk